Sv. Martin, pápež, mučeník (13.apríl)

Sv. Martin I., pápež (649-655), patrí medzi najstálejších strážcov svätej viery, ktorú Ježiš Kristus zveril Cirkvi. Tridsať prvých pápežov zomrelo mučeníckou smrťou za to, že neohrozene bránili svätú vieru. Medzi nich patrí aj svätý Martin, pápež. Po smrti pápeža Teodora I. za jeho nástupu jednohlasne zvolili diakona Martina 5. júla 649.

Sv. Martin sa narodil v Todi (severne od Ríma) vo váženej kresťanskej rodine. Stal sa diakonom. Pápež Teodor I. ho poslal do Carihradu, aby potlačil blud monoteletizmus (blud, ktorý hlásal, že Ježiš Kristus mal iba jednu vôľu a jedinú činnosť, a to božskú, nie ľudskú). Ich učenie bolo odsúdené na III. carihradskom koncile v rokoch 680-681. Pravé učenie Cirkvi totiž znie, že Kristus mal aj božskú aj ľudskú vôľu, ktorá bola podriadená božskej.

Za svoju horlivosť a čistotu viery bol v roku 653 v Bazilike sv. Jána v Lateráne zajatý ravenským exarchom Kalkopom. Bol deportovaný do Konštantinopolu, mučený a poslaný do vyhnanstva. Tam strhli z neho pontifikálny odev, založili mu okovy a odsúdili ho na smrť. Nakoniec trest zmierili na doživotné vyhnanstvo na Kryme. Martin tam zomrel v biede a súžení 15. septembra 655. Cirkev ho pokladá za mučeníka. Je pochovaný v kostole sv. Martina di Monti.

Jeho pontifikát trval 6 rokov a 2 mesiace. Za jeho pontifikátu sa začal sláviť sviatok zvestovania Panny Márie. Zachovalo sa jeho sedemnásť listov. Nový breviár uvádza výňatok sedemnásteho listu, napísaného štrnásť dní pred smrťou.

Milan Štraus