Ostávajúce dni a týždne tohto roku, ako aj nástup roku nasledujúceho, možno vnímať cez prizmu rokov 1944-1945 tzn. posledného roku Druhej svetovej vojny. Nasledujúce mesiace budeme mapovať udalosti medzi začiatkom Slovenského národného povstania (august 1944) a oslobodením našej obce (apríl 1945).
Slovenský spisovateľ Milo Urban by sa dožil v tieto dni okrúhlych 120 rokov. Jeho bohatú literárnu tvorbu preslávil najmä protivojnový román Živý bič. Inšpiráciu pre literárne postavy v ňom stvárnené hľadal v životných osudoch ľudí pochádzajúcich z jeho rodného kraja, vrátane Oravskej Polhory.
V týchto dňoch je tomu 110 rokov, čo sa ozývali prvé výstrely na bojiskách Prvej svetovej vojny. Štvorročné boje Ústredných mocností so štátmi Dohody si vyžiadali milióny ľudských obetí. Medzi padlými vojakmi boli aj obyvatelia Oravskej Polhory.
Presne pred 75 rokmi došlo k čítaniu pastierskeho listu biskupov počas nedeľnej sv. omše. Išlo o reakciu katolíckeho duchovenstva ČSR voči štátnej Katolíckej akcii. Vo farnosti Rabča bol tento pastiersky list čítaný kaplánom Františkom Irhom až o týždeň neskôr tzn. 26. júna 1949.
Legislatívne prípravy štátnej Katolíckej akcie začali bezprostredne po parlamentných voľbách v roku 1948, hoci formovanie samotného hnutia nastalo až nasledujúci rok. Najskôr prijal parlament zákony, ktoré zverovali štátnym orgánom nové právomoci vo vzťahu k občanom.
Tento rok si pripomíname 75 rokov od udalostí štátnej Katolíckej akcie vo vtedajšom Československu. Povojnové obdobie prinieslo množstvo zmien do životov európskych štátov i jej obyvateľov, výnimkou neboli ani naši predkovia a naša obec.
Rovnako ako dnes, tak aj v predminulom storočí mali ľudia spojené vianočné sviatky s pocitom pokoja, nádeje či obyčajného oddychu v rodinnom kruhu. Ako my, tak aj naši predkovia v tom čase bilancovali uplynulý rok, spriadali plány na rok nadchádzajúci. Veriaci slávili narodenie Ježiša Krista.
Úvod novembra je už jedno celé storočie neodmysliteľne spojený s aktom ukončenia Prvej svetovej vojny, známej v historiografii aj pod názvom Veľká vojna. Na jej frontoch padli milióny vojakov rôznej národnosti, vierovyznania i sociálneho statusu. Medzi obeťami nájdeme aj našich predkov z Polhory.
Už žiaci základných škôl sa učia o najsevernejšom bode Slovenska, o Modralovej, o Jalovci. Menej známa je však minulosť Jalovca, ktorá ponúka bádateľovi množstvo zaujímavých príbehov z rôznych oblastí ľudskej činnosti.
V septembri minulého roku hostila naša obec 21.ročník medzinárodného gajdošského festivalu – Gajdovačka 2021. Jedným z bodov programu bolo pripomenutie si 145.výročia osadenia obelisku na vrchole Babej hory. Počas pôvodného výstupu, v septembri 1876, hrala turistom aj hudba v podaní gajdoš, huslista
Začiatkom novembra tohto roku sme si pripomenuli sto rokov od úmrtia slovenského spisovateľa, básnika Pavla Országha Hviezdoslava (1849-1921). Dnes si bližšie priblížime Hviezdoslavovu dobu a nazrieme do jeho súkromných i pracovných vzťahov k ľuďom žijúcim v našej obci.
Na Slovensku máme tri Polhory, jednu na Orave, druhú pri Brezne a napokon Novú Polhoru pri Košiciach. Ak nazrieme hlbšie do dejín, tak nájdeme medzi nimi spoločné ľudské osudy z konca 18.storočia. A v novodobých dejinách spája všetky tri Polhory futbalový turnaj.
Naši dedovia a pradedovia vedeli. Vieme, a chceme vedieť, aj my? Aké sú naše vedomosti o udalostiach novembra a decembra 1938 v Polhore?
Naše vedomosti o muzikantoch v Polhore, vrátane gajdošov, pochádzajú len z druhej polovice 19.storočia. Z tejto doby sú nám známe tri základné muzikantsko-gajdošské rody Taľaga, Masničák a Chromčák, čiastočne k nim môžeme priradiť aj Luscoňovcov. Okolo nich sa formovali ďalšie skupiny hudobníkov a spevákov.
Pokiaľ siaha naša historická pamäť, tak Orava bola vždy jednotným, uceleným, viac či menej homogénnym, administratívno-správnym útvarom Uhorska. Až v dôsledku udalostí Veľkej vojny dochádza k roztrhaniu jej odvekých hraníc medzi Česko-Slovensko a Poľsko. Tento faktický stav pretrváva dodnes, na jednej jej strane hovoria slovensky, kým na druhej zas poľsky. Pritom v minulosti považovali naši predkovia, aj tí dnes na poľskej strane, za svoj materinský jazyk slovenčinu, v istom zmysle aj Goralčinu.
Prvá svetová vojna priniesla so sebou utrpenie, biedu i hlad, a to nielen do oblastí priamo zasiahnutých vojnovými udalosťami. Jej dôsledkom boli zásadné zmeny v politickom usporiadaní strednej Európy. Rakúsko-Uhorsko písalo svoje posledné dejinné kapitoly a na jeho troskách vznikalo Česko-Slovensko, ktorého hranice ešte neboli stanovené. O ich určenie sa viedol tvrdý boj s Poľskom i Maďarskom.
Počas 19.storočia sa Uhorskom prehnalo niekoľko epidémií cholery, ktorá zasiahla aj našu obec. Okrem tejto infekčnej choroby postihol obyvateľov Polhory aj hladomor v polovici storočia.
21.4.2025 10:11
Aktuálna teplota:
19.5 °C
Vlhkosť:
56.3 %
Rosný bod:
10.5 °C
