Rovnako ako dnes, tak aj v predminulom storočí mali ľudia spojené vianočné sviatky s pocitom pokoja, nádeje či obyčajného oddychu v rodinnom kruhu. Ako my, tak aj naši predkovia v tom čase bilancovali uplynulý rok, spriadali plány na rok nadchádzajúci. Veriaci slávili narodenie Ježiša Krista.
Úvod novembra je už jedno celé storočie neodmysliteľne spojený s aktom ukončenia Prvej svetovej vojny, známej v historiografii aj pod názvom Veľká vojna. Na jej frontoch padli milióny vojakov rôznej národnosti, vierovyznania i sociálneho statusu. Medzi obeťami nájdeme aj našich predkov z Polhory.
Už žiaci základných škôl sa učia o najsevernejšom bode Slovenska, o Modralovej, o Jalovci. Menej známa je však minulosť Jalovca, ktorá ponúka bádateľovi množstvo zaujímavých príbehov z rôznych oblastí ľudskej činnosti.
V septembri minulého roku hostila naša obec 21.ročník medzinárodného gajdošského festivalu – Gajdovačka 2021. Jedným z bodov programu bolo pripomenutie si 145.výročia osadenia obelisku na vrchole Babej hory. Počas pôvodného výstupu, v septembri 1876, hrala turistom aj hudba v podaní gajdoš, huslista
Začiatkom novembra tohto roku sme si pripomenuli sto rokov od úmrtia slovenského spisovateľa, básnika Pavla Országha Hviezdoslava (1849-1921). Dnes si bližšie priblížime Hviezdoslavovu dobu a nazrieme do jeho súkromných i pracovných vzťahov k ľuďom žijúcim v našej obci.
Na Slovensku máme tri Polhory, jednu na Orave, druhú pri Brezne a napokon Novú Polhoru pri Košiciach. Ak nazrieme hlbšie do dejín, tak nájdeme medzi nimi spoločné ľudské osudy z konca 18.storočia. A v novodobých dejinách spája všetky tri Polhory futbalový turnaj.
Naši dedovia a pradedovia vedeli. Vieme, a chceme vedieť, aj my? Aké sú naše vedomosti o udalostiach novembra a decembra 1938 v Polhore?
Naše vedomosti o muzikantoch v Polhore, vrátane gajdošov, pochádzajú len z druhej polovice 19.storočia. Z tejto doby sú nám známe tri základné muzikantsko-gajdošské rody Taľaga, Masničák a Chromčák, čiastočne k nim môžeme priradiť aj Luscoňovcov. Okolo nich sa formovali ďalšie skupiny hudobníkov a spevákov.
Pokiaľ siaha naša historická pamäť, tak Orava bola vždy jednotným, uceleným, viac či menej homogénnym, administratívno-správnym útvarom Uhorska. Až v dôsledku udalostí Veľkej vojny dochádza k roztrhaniu jej odvekých hraníc medzi Česko-Slovensko a Poľsko. Tento faktický stav pretrváva dodnes, na jednej jej strane hovoria slovensky, kým na druhej zas poľsky. Pritom v minulosti považovali naši predkovia, aj tí dnes na poľskej strane, za svoj materinský jazyk slovenčinu, v istom zmysle aj Goralčinu.
Prvá svetová vojna priniesla so sebou utrpenie, biedu i hlad, a to nielen do oblastí priamo zasiahnutých vojnovými udalosťami. Jej dôsledkom boli zásadné zmeny v politickom usporiadaní strednej Európy. Rakúsko-Uhorsko písalo svoje posledné dejinné kapitoly a na jeho troskách vznikalo Česko-Slovensko, ktorého hranice ešte neboli stanovené. O ich určenie sa viedol tvrdý boj s Poľskom i Maďarskom.
Počas 19.storočia sa Uhorskom prehnalo niekoľko epidémií cholery, ktorá zasiahla aj našu obec. Okrem tejto infekčnej choroby postihol obyvateľov Polhory aj hladomor v polovici storočia.
27.4.2024 08:04
Aktuálna teplota:
12.1 °C
Vlhkosť:
67.1 %
Rosný bod:
6.2 °C
