Narodil sa 30. augusta 1921 v Oravskej Polhore v rodine tesára, pochádzal z ôsmich detí. Vychodil základnú školu a neskôr pracoval doma s otcom, ktorý stolárčil s celou rodinou. Dlhé roky pracoval v hore ako lesný robotník. Svoj život zasvätil uchovávaniu a rozvíjaniu ľudových tradícií rodnej obce. Patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov tradičnej gajdošskej hry na Slovensku, bol i jedným z posledných oravských výrobcov gájd. V obci žil gajdoš Parigál a ako dieťa ho často navštevoval. Hra na gajdy sa mu zapáčila. Otec mu vyrezal a vyrobil prvé gajdy i ďalšie. Od mala sa učil hrať aj na husle a ako 17-ročný vyhrával po muzikách v okolí s gajdošom Mačincom zo Sihelného. Od neho sa priučil hrať na gajdy a začal ich aj vyrábať, naučil sa ich fortiele výroby. Jozef Zboroň dokonale ovládal tento hudobný nástroj, mal hudobné cítenie, improvizačné schopnosti, ktoré uplatňoval v melódiách beskydských goralov. Vyhrával melódiu, používal gajdošské cifry. V rokoch 1947 – 1954 učinkoval ako sólista v SĽUK-u. Po odchode zo SĽUK-u bol spoluzakladateľom folklórnej skupiny Polhoranka, v ktorej učinkoval ako sólista a spolu s Ľudovítom Borovkom a speváčkou Annou Rusnákovou vytváral goralskú trojku. Po celé obdobie nechýbal Jozef Zboroň na žiadnom z folklórnych festivalov a kultúrnych podujatí na Orave a Slovensku, ale aj v Čechách (v Strakoniciach), Belgicku, Francúzsku (v Paríži na stretnutie gajdošov), v ZSSR, viackrát v Maďarsku, Poľsku. Tóny je gájd sú zachytené na niekoľkých gramoplatniach a v mnohých nahrávkach Slovenského rozhlasu. 24. 02. 1996 bol vo Veľkej Lehote prijatý za majstra gajdošského cechu, neskôr sa stal jeho cechmajstrom. Patril k ústredným osobnostiam na medzinárodnom festivale Gajdovačka v Oravskej Polhore od jeho vzniku v roku 1999. Zomrel vo veku nedožitých 80. rokov, 26. marca 2011.
Valéria Tyrolová sa narodila v Oravskej Polhore v roku 1936. Športová verejnosť ju poznala ako reprezentantku ČSR v basketbale a členku prvoligového basketbalového družstva žien Lokomotíva Bratislava (v rokoch 1955 – 1970). Z jej životopisu sa dozvedáme, že k basketbalu sa vlastne dostala náhodou. Predtým to skúšala s hádzanou, hrávala za Spartak Trnava, no po čase s týmto športom skončila. Zdal sa jej príliš tvrdý. Neskôr sa dostala do školy športového dorastu, kde začala s basketbalom. V trnavskom basketbalovom družstve, na krajskej súťaži tesne pred zápasom zachýbala jedna hráčka. Hrať zavolali Valériu. Vysvetlili jej, že nemusí v podstate nič robiť, „len trošku nahrávať“. To bol pravdepodobne zlom, ktorý rozhodol o jej športovej budúcnosti. Ten turnaj Trnavčania vyhrali a Valéria zahrala „trochu viac“, ako od nej čakali. Potom ju zverbovali do Lokomotívy. Istý čas len zohrievala náhradnícku lavičku, no potom dostala príležitosť hrať a ukázala, že je naozaj dobrá. Prvé úspešné roky vystriedal neúspech. Odrazu sa jej prestalo dariť a basketbal akoby ju otrávil. Len vďaka prehováraniu svojich spoluhráčok a kamarátok to nezavesila na klinec. Nevzdala sa a hrala ešte intenzívnejšie ako doposiaľ. Valéria Tyrolová svojimi výkonmi dosahovala po celom svete väčšinou prvé tri miesta. Úspech ju neminul v Brazílii, Bulharsku, Poľsku, ba ani v Moskve, kde v atletickej štafete 4x100 m dosiahla 3. miesto. Za svoje úspechy bola ocenená titulom Majsterky športu.
Osobnosť tradičnej kultúry v speve goralských piesní s jedinečným typickým prejavom. Je nositeľkou najstaršieho pôvodného prejavu v speve. Pôsobila v súbore Polhoranka od r.1954 do konca svojho života. Má množstvo nahrávok v Slovenskom rozhlase a jej hlas si mohli vypočuť v rôznych štátoch Európy.
Sochár, rezbár, maliar. Tvorí v ateliéri akademického sochára Juraja Čuteka. Svoje diela vystavoval v bratislavskej galérii F7 na Františkánskom námestí.
Bol kazateľ, náboženský spisovateľ, básnik a prekladateľ. Jozef Cubínek sa narodil 13. mája 1913 v Oravskej Polhore. Otec zomrel pred jeho narodením. Krstným otcom bol františkán fráter Johannes z kláštora z Trstenej. Práve tam absolvoval Jozef prvé štyri ročníky gymnázia. V tom čase mal namierené do františkánskej rehole. Absolvoval ročnú prípravu v Malackách. V gymnnaziálnych štúdiách tu nepokračoval, lebo gymnázium malo v tom čase len najnižšie ročníky. Pátri neho a ďalších kandidátov rehoľného života pripravovali najmä v oblasti náboženstva a latinčiny.
Do kláštora vstúpil v Trnave 25. augusta 1929, prijal meno Emanuel. Následne odišiel naspäť do malackého kláštora na jednoročný noviciát. Po jeho skončení pokračoval v Skalici v štúdiu na gymnáziu. Zmaturoval v roku 1934. V tamojšom kláštore vydával časopis Prvosienky. Nasledovalo vysokoškolské štúdium teológie v Bratislave, neskôr v Záhrebe. V Bratislave bol redaktorom Františkánskeho obzoru. Písal aj poéziu, publikoval ju len v časopisoch. V Záhrebe sa naučil chorvátsky a taliansky jazyk a začal sa venovať prekladateľskej činnosti. Vysvätili ho 29. júna 1937. Venoval sa aj pedagogickej činnosti, na skalickom gymnáziu pôsobil do roku 1946, potom prešiel na poštátnené malacké gymnázium.Na malackom gymnáziu učil po jeho poštátnení, od roku 1947, ako výpomocný katechéta. Pamätník spomína, že ľudia zvykli chodiť na jeho pôstne kázne, ktoré trvali aj hodinu.
V roku 1951 sa vrátil do Skalice ako správca farnosti. Od roku 1960 pôsobil vo Svätom Jure. Jeho pôsobenie bolo úspešné, za čo vraj dostal výstrahu od funkcionára národného výboru. Počas predposlednej noci roka 1965 bol zastrelený. Jediným presne miereným výstrelom. Neboli zistené žiadne kradnuté veci. V literatúre sa uvádza, že motívom bolo odmietnutie spolupráce so Štátnou bezpečnosťou. Medzi ľuďmi sa tiež hovorí, že motív nemusel byť politický, ale páchateľ mal blízkeho príbuzného na vyšších miestach v komunistickej strane. Okolnosti smrti neboli dodnes objasnené. Na pohrebe 4. januára 1966 sa zúčastnilo viac ako dvesto kňazov a množstvo ľudí. Pochovával ho biskup Ambróz Lazík.
Narodil sa 4. januára 1960 v Oravskej Polhore. Základnú školu navštevoval v rodisku, gymnázium v Námestove. CMBF-UK v Bratislave. Vysvätený bol 17. júna 1984 v Piaristickom kostole v Nitre otcom biskupom ThDr. Jánom Pasztorom. Primičnú svätú omšu slúžil hneď po vysviacke v rodnej obci. Pôsobil ako kaplán v Liptovských Sliačoch. Od roku 1985 v Dolnom Kubíne – ZVS, od roku 1987 v Tvrdošíne, od roku 1989 v Dlhej nad Oravou a v Ružomberku a od roku 1990 spravoval farnosť v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1993 – 1996; špecializačné biblické štúdia v Jeruzaleme. Od roku 1996 prednáša v kňazskom seminári na Spišskej Kapitule a na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V rokoch 2001 – 2004 bol prorektorom KU v Ružomberku, od roku 1999 riadi Katolícke biblické dielo vo Svite, od roku 2005 je profesorom katolíckej teológie (Starý zákon a hebrejčina), od roku 2006 je subregionálnym koordinátorom Katolíckej biblickej federácie pre strednú a východnú Európu. Momentálne pôsobí ako generálny vikár Spišskej diecézy.
Narodil sa 18. septembra 1962 ako najstarší z 8 detí. Základnú školu navštevoval v rodnej obci, gymnázium v Námestove a CMBF – UK v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 19. júla 1988 v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Starej Ľubovni. Od roku 1990 bol administrátorom v Spišskej Novej Vsi. Od roku 1993 pôsobil ako farár v Odoríne. Bol tajomníkom seminára v Spišskej Kapitule, na ktorom pôsobil ako odborný asistent. V súčasnosti je generálnym riaditeľom Rádia Lumen
13.10.2024 22:23
Aktuálna teplota:
6.9 °C
Vlhkosť:
71.5 %
Rosný bod:
2.1 °C