Menu
Obec Oravská Polhora
Obec Oravská Polhora

Vysťahovalectvo do Ameriky

V rokoch 1875 - 1924

vystahovalectvoV druhej polovici 19. stor sa situácia v Or. Polhore a na celej Orave dramaticky zhoršila. Neustálym dedením sa polia pre rodinu zmenšili natoľko, že malé množstvo pôdy nebolo schopné uživiť rodinu. Ťažký život obyvateľov Oravy fundovane a výstižne opísal obvodný notár so sídlom v Rabči v rokoch 1927 – 1935. Text nám pomôže dobre pochopiť príčiny veľkého vysťahovalectva z Oravy.

„Počasie je nepriaznivé, aj zima, lebo sa nedá furmančiť. Na poliach jesenná sejba vymrzne, na jar je počasie tak zlé, že sa nedá riadne siať, seje sa neskoro. Chudobný roľník nemá dostatok hnoja, nemá riadne obilie na osivo ani satbu a sadenie nie je dosť silné, aby vzdorovalo silným jarným a jesenným mrazom. Čo zostane a čo by sa dalo zužitkovať, seno, otava a obilie po žatve, nemôže sa zachrániť pre nepriaznivé počasie, zobrať a uskladniť do stodoly a tak zhnije na poli. Takéto úrody, čo sa zrna týka, sa nedajú na ľudskú potrebu mlieť, slama a potrava pre dobytok upotrebovať, lebo z toho ochorie. Toto sa opakuje z roka na rok. Postupne tak ako má tunajší maloroľník menej príjmov, dôchodkov, zárobkov, nemôže si zadovážiť dostatok umelého hnojiva, jedinej podmienky tohto hospodárstva. Tunajší roľník spotrebuje slamu na kŕmenie dobytka, na stelivo používa mach a smrečinu. Do hnoja tečie dažďová voda, ktorá to najlepšie z hnoja vymyje tak, ako na poliach prudké jarné dažde a jesenné lejaky odplavia aj hnoj aj humus. Je vôbec nešťastie tohto obyvateľstva, že sa tu musí trápiť a hospodáriť na poli, ktoré je viac menej už od prírody predestinované na to, aby tu bolo výlučne len lesné hospodárstvo, chov dobytka a ovčiarstvo. Je smutný osud tunajšieho obyvateľstva, ktoré nedopracuje toľko obilia s úmornou prácou za pol roka, koľko mu je potrebné na celoročnú výživu. Pre týchto úbožiakov by bolo potrebné, aby aspoň polovička bola kolonizovaná na lepší kraj ... maloroľník nie je v stave vyživiť rodinu, zaplatiť dane a úroky zo svojich dlhov. Ostáva im predať hospodárstvo, inak ho postihne exekúcia“.

Boli tri možnosti riešenia katastrofálnej situácie: Intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby získať viac potravín, ktorá však v daných podmienkach nebola možná. Odsťahovať sa do mesta a zamestnať sa v rozvíjajúcom priemysle. Na Orave sa však priemysel vôbec nebudoval, preto sa niekoľko rodín vysťahovalo za prácou do Budapešti, ktorá sa rýchlo rozrastala a poskytovala obmedzené množstvo pracovných príležitostí. Najvýhodnejší sa ukázal variant: Vysťahovať sa za prácou do USA.

V USA sa po skončení Občianskej vojny, v ktorej zvíťazil priemyselný Sever, prudko rozvíjal prie-mysel a Amerika potrebovala veľké množstvo nových pracovných síl. Preto sa majitelia baní v roku 1877 rozhodli, že aj na Slovensko pošlú agentov, aby verbovali robotníkov pre banský a oceliarsky priemysel v USA. Amerika poskytovala pracovné príležitosti aj pre nekvalifikovaných robotníkov a zárobok bol v porovnaní s Uhorskom niekoľkonásobne vyšší. V rokoch 1875 až 1914 emigrovalo do Spojených štátov viac ako 650 000 Slovákov.

Na rozhodnutí vysťahovať sa do USA mala vplyv aj stupňujúca sa maďarizácia. Deti v školách sa učili po maďarsky, na úradoch sa komunikovalo v maďarskom jazyku, všetky dokumenty boli v ma-ďarčine, na obchodoch a budovách boli maďarské nápisy. Všetko to presviedčalo obyvateľov Polhory, že nie sú Slováci, ale Maďari. To viedlo k oslabeniu vzťahu k domovu a uľahčilo rozho-dovanie o ceste za more.

Aj v Polhore boli agenti verbovať na prácu do Ameriky, boli tu tiež agenti lodných spoločností, ktorí podávali informácie o cestovaní a dali sa u nich kúpiť aj lodné lístky. Objavili sa prevádzači na územie Poľska, cez ktoré sa dalo bez pasov „na čierno“ dostať do prístavov Brémy a Hamburg, tým ušetriť peniaze a energiu na vybavovanie pasu.

Veľká časť vysťahovalcov sa neplánovala usadiť v USA natrvalo. Plánovali niekoľko rokov tam pra-covať, našetriť doláre a s úsporami sa vrátiť domov; kúpiť pôdu, postaviť murovaný dom a žiť v lepšom sociálnom postavení. Ktorí sa rozhodli v Amerike natrvalo usadiť, predali svoje pole, dom a ostatný majetok, tým získali paniaze na cestu a na usadenie sa v novej vlasti. Na cestu si brali oblečenie, peniaze a najmä stravu.

Počet vysťahovalcov z Oravskej Polhory.

Počet vysťahovalcov z Oravy nebolo možné donedávna zistiť. Nezachovala sa evidencia vydaných pasov pred rokom 1914, žiadosti o vydanie pasu sú nekompletné, náhodne roztrúsené v archíve župy. Tiež sa neviedla evidencia vysťahovalcov do Ameriky. Okrem toho veľa ľudí odchádzalo do Ameriky bez pasu, „na čierno“ mimo evidenciu. Župní úradníci odhadovali, že takto vycestovala veľká časť vysťahovalcov, proti čomu sa robili aj neúspešné policajné opatrenia. Preto je v mono-grafiách obcí Oravy stať o vysťahovalectve napísaná len všeobecne, niekoľkými vetami, bez konkrétnych údajov. Je to biele miesto v dejinách obcí.

1

 

 

 

 

 

Zoznam vysťahovalcov z Oravskej Polhory do Ameriky od r. 1875 do septembra 1901, ktorý vypracoval richtár Pavol Mularčík.

V župnom archíve sa zachovali menovité zoznamy vysťahovalcov do Ameriky z jednotlivých obcí v dobe od r 1875 do septembra 1901, ktoré na príkaz župana vypracovali richtári a obvodní notári. Tieto zoznamy výborne doplňujú americké pramene, pretože uvádzajú aj vysťahovalcov z Or. Polhory do Kanady, ktorí v sprístupnenej americkej evidencii nie sú. Zapísaných je 13 vysťahovalcov do Kanady a 1 do USA. V zozname nie sú uvedené podrobnejšie informácie, iba meno a priezvisko písané maďarským pravopisom.

2

 

 

 

Ukážka registrácie Štefana Klaceka z Or. Polhory v USA.

Americké úrady umožnili prístup do evidencie prisťahovalcov Imigračného úradu na Ellis Islande v New Yorku, ktorým prešli všetci prisťahovalci v rokoch 1892 – 1924. To bola doba v ktorej vy-cestovala veľká väčšina emigrantov z Or. Polhory. Vyhľadávanie sťažovalo, že mená a názvy boli písané maďarským pravopisom a pri prepisovaní do evidencie americkí prisťahovaleckí úradníci ešte viac skresľovali slovenské mená. Napriek uvedeným problémom nám to umožnilo podľa mena a miesta pôvodného pobytu vyhľadať 47 vysťahovalcov do USA a z richtárovho zoznamu 13 vysťahovalcov do Kanady;spolu 60 emigrantov z Or. Polhory. V zozname sú všetci ktorí pristáli pri brehoch Ameriky; s pasom alebo bez neho. V tabuľke uvádzam všetky údaje ktoré sú v evidencii. Mená a názvy uvádzam tak ako sú v origináli.

 Zoznam vysťahovalcov z obce Oravská Polhora do USA v rokoch 1892 - 1924
  Príchod do USA Priezvisko v slovenčine Priezvisko v evidencii USA Meno Vek Stav Povolanie v USA Posledný pobyt v evidencii USA  
1 26.04.1902 Barčák Barcsak Ignacz 28 s labourer Polhora  
2 26.01.1909 Barušíková Barusik Maria 23 s ... Pothorn  
3 21.10.1906 Belkotiaková Balkotyak Anna 18 s wife Polhora  
4 23.12.1903 Brejčák Brejcsak Janos 24 s labourer Palhora  
5 23.10.1901 Cubinek Cubinek Josef 25 s farmar Coll...  
6 23.10.1901 Duboš Qubos Jan 25 s farmar Coll...  
7 14.01.1909 Hatala Hatala Jozsef 24 s ... Polhora  
8 22.01.1905 Herudová Herud Maria 19 s none Pothora  
9 20.03.1902 Hrubjak Hrubyak Josef 52 ž labourer Pathora  
10 13.06.1901 Jančo Janeso Josef 48 ž farmar Polhoza  
11 03.05.1905 Jašák Jasak Josef 26 ž labourer Polhora  
12 15.08.1900 Klacek Klaczek Istvan 24 s labourer Polhora  
13 23.10.1901 Klaceň Klacek Jan 24 s farmar Coll...  
14 26.04.1902 Levjak Levjak Paul 27 s labourer Polhora  
15 03.02.1905 Ľudma Ludma Ignacz 25 s labourer Podhaza  
16 21.5.1896 Matušňák Matusnak Andras 36 ž ... ...  
17 01.12.1908 Metes Metesz Josef 45 ž farm. lab Pohora  
18 05.05.1924 Mucha Mucha Stefan 11 s scholar Polhora  
19 05.05.1924 Mucha Mucha Peter 15 s farmer Dolhora  
20 20.09.1924 Mucha Mucha Stephan 11 s scholar Polhora  
21 20.09.1924 Mucha Mucha Peter 15 s farmer Polhora  
22 30.03.1905 Muchová Mucha Agnes 23 v none Polhora  
23 30.03.1905 Muchová Mucha Anna 1 s child Polhora  
24 05.05.1924 Muchová Mucha Paulina 39 v home wife Polhora  
25 20.09.1924 Muchová Mucha Paulina 40 v home wife Polhora  
26 21.5.1896 Piták Ptak Franz 25 s ... ...  
27 22.12.1903 Plevjak Plevjak Josef 25 s labourer Palhova  
28 14.01.1909 Plevjak Plevjak Jozsef 22 s ... Polhora  
29 12.08.1909 Plevjak Plevjak Karoly 18 s ... Polhora  
30 23.08.1910 Plevjak Plevjak Anton 18 s ... Polhora  
31 21.12.1907 Ribon Ribon Robert 17 s farm. lab Podhora  
32 24.03.1904 Rusnák Rusznak Antal 22 s ... Polhora  
33 03.03.1904 Skurconiaková Skurconiak Anna 23 s maid. serv. Azvapolhoca  
34 10.05.1910 Skurčák Szkurcsak Janos 20 ž farm. lab Polhova  
35 13.06.1901 Spišák Spisak Janos 17 s locksmith Polhoza  
36 02.03.1904 Talagová Talaga Kata 16 s maid. serv. Azvapolhoca  
37 26.01.1909 Talagová Tallaga Sofia 34 v ... Pothorn  
38 24.03.1904 Tarčák Tarcsak Janos 25 ž ... Polhora  
39 21.10.1906 Tarčák Tarcsak Georg 41 ž farm. lab Polhora  
40 13.06.1901 Vengrin Wengrin Janos 36 ž farmar Polhoza  
41 24.03.1904 Vojtas Vojtas Josef 25 s ... Polhora  
42 05.02.1909 Vojtasová Vojtas Ilona 18 s   Polhora  
43 21.5.1896 Vorčák Vorcak Jozef 28 ž ... ...  
44 21.01.1902 Vorčák Worcak Josef 25 s labourer Polhora  
45 21.01.1902 Vorčák Worcak Jan 25 s labourer Polhora  
46 26.01.1909 Vorčáková Worcsak Flona 23 s ... Pothorn  
47 16.02.1901 Zošák Zosak Pal 28 ž labourer Polhora  

Zoznam vysťahovalcov z Oravskej Polhory do Ameriky, ktorý vypracoval richtár Pavol Mularčík

1 Brejcsák, Kufel János Amerika Kanada
2 rod. Jassáková Ilona Amerika Kanada
3 Brejcsak, dcéra Ilona Amerika Kanada
4 Brejcsak, dcéra Mária Amerika Kanada
5 Kalfasz János Amerika Kanada
6 manž., rod. Talaga Katalin Amerika Kanada
7 dcéra Anna Amerika Kanada
8 dcéra Katalin Amerika Kanada
9 Talaga, Kolbják József Amerika Kanada
10 Vojtasz János Amerika Kanada
11 Zossák Pál Amerika USA
12 Labuda Antal Amerika Kanada
13 Labuda Teréz Amerika Kanada
14 Labuda István Amerika Kanada

Podľa veku najväčšiu skupinu tvorili vysťahovalci vo veku 21 - 25 rokov 19 (40,4%) osôb, potom 15 - 20 rokov 11 (23,4%) osôb, priemerný vek bol 24,7 rokov, podrobnejšie v Prílohe. Celkovo sa vysťahovalo 35 mužov, t.j. 74,5%, žien 12 tj. 25,7%. Z mužov bolo ženatých 11 (31,4%), slobodných 24 (68,6%); ženy vydaté 4 (33,3%), slobodné 8 (66,7%). Najviac ich pristálo v New Yorku v r. 1901 a 1909 – po 7 (spolu 29,8%) osôb, potom v roku 1924 6 (12,8%) osôb.

Cesta do prístavu.

Keď boli so všetkým pripravení vydali sa na ďalekú cestu. Často ich sprevádzal agent lodiarskej spoločností, ktorý im pomáhal orientovať sa v novej neznámej situácii. Väčšina vysťahovalcov cestovala železnicou južnejšou trasou do prístavu Brémy (27 osôb), menej ich cestovalo severnejšou trasou cez územie Poľska a Nemecka do severnejšie položeného prístavu Hamburg (14 osôb). Ďalší vysťahovalci cestovali z prístavov Antwerp a Cherbourg (po 3 osoby).V prístave sa ubytovali v barakoch, v ktorých čakali na loď a zakúpili si lodné lístky do najlacnejšej tretej tzv. „vysťahovaleckej triedy“.

3

 

 

Lodný lístok.

Pred nalodením bol vypracovaný zoznam cestujúcich, ktorý obsahoval meno vysťahovalca, pôvodné bydlisko a odpovede na 29 otázok. Tento dokument po príchode do USA odovzdal kapitán lode americkým úradníkom, ktorým slúžil na posúdenie spôsobilosti prisťahovalca usadiť sa v USA.

zoznam

 

Lodný zoznam z 2.3.1904 v ktorom sú zapísaní vysťahovalci z Oravskej Polhory.

Vysťahovalci z Or. Polhory cestovali do Ameriky na veľkých parníkoch, ktoré boli postavené koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Boli konštruované na prevoz veľkého množstva chudobných vysťaho-valcov z Európy do USA.

parník

 

 

Parník „Amerika“ bol spustený na vodu v Belfaste v r. 1905. Viezol celkom 897 pasažierov, z toho 1. triedy 420, 2. triedy 254 a 3. triedy 223 pasažierov.

parník

 

 

Parník „Kaiserin Auguste Victoria“ bol spustený na vodu v Štetíne v r. 1905. V tom čase bol najväčšou loďou na svete. Viezol celkom 2 996 cestujúcich, z toho 1. triedy 652, 2. triedy 286 a 3. triedy 2 058 pasažierov.

Plavba

Cestujúci 3. triedy boli umiestnení v podpalubí, v malých izbách ležali ľudia na regáloch na jedno-duchom slamníku, spolu muži, ženy aj deti.Strava bola minimálna, väčšinou sa museli stravovať zo svojich zásob. Pitná voda sa rozdávala na prídel len v časovýchintervaloch, alebo len raz do dňa. Hygiena bola nedostatočná, vzduchuv izbe málo, mnohých premáhala morská nemoc.

plavba

 

 

Vysťahovalci na palube parníka. Rok 1892.

Po 15 až 60-tich dňoch – podľa rýchlosti plavby - pristála loď v prístave, pri móle East River v New Yorku. Vysťahovalci 3. triedy boli prevezení člnmi alebo trajektami na ostrov Ellis Island, kde sídlil Imigračný /prisťahovalecký/ úrad a kde museli vysťahovalci z Or. Polhory prekonať poslednú prekážku na ceste za lepším životom.

budova

Budova Imigračného úradu dnes. V budove sídli múzeum prisťahovalectva „Ellis Island Immigration Museum“.

Imigračný /prisťahovalecký/úrad.

V rokoch 1820 – 1892 sídlil Imigračný úrad na juhu Manhattanu v prístave Castle Garden. Odtiaľ ho presťahovali na ostrov Ellis Island, kde v tieni Sochy Slobody postavili novú budovu z „Gruzínskej borovice“ a otvorený bol 1.1.1892. Tento ostrov sa premenil na malé mesto, v ktorom sa nachádzal nový Imigračný úrad, súd, škola, nemocnica, obchody a ubytovne. Večer 17. júna 1897

budova do základov vyhorela. Okamžite začali stavať novú budovu otvorenú 17. decembra 1900 a v tento deň prijali 2 251 prisťahovalcov.

Cez tento ostrov prešlo medzi rokmi 1892 až 1924 do Ameriky viac ako dvanásť miliónov (uvádza

sa aj 17 miliónov) prisťahovalcov. V novembri 1954 bol Ellis Island oficiálne uzavretý. V r. 1965 vy-hlásili Ellis Island za súčasť Sochy slobody, ktorá bola postavená na susednom ostrove, stal sa súčasťou Národného pamätníka. Po dôkladnej rekonštrukcii otvorili ostrov pre verejnosť a v budove Imigračného úradu zriadili múzeum „Ellis Island Immigration Museum“. Múzeum navštevuje takmer 2 milióny záujemcov ročne.

čakanie

 

Čakanie pred vchodom do Imigračného úradu na lekársku prehliadku a vstupný pohovor s prisťahovaleckým úradníkom.

 

Kontrola na Imigračnom úrade.

Vláda Spojených štátov zaviedla regulačné opatrenia. Do krajiny nesmeli vstúpiť: chorí, najmä na infekčné nemoci, negramotní, a úplne nemajetní – prisťahovalec musel mať majetok, min. 10 dolárov v hotovosti, alebo sponzora, ktorý by sa za neho zaručil. Preto musel každý imigrant absolvovať lekársku a právnu kontrolu. Po prevezení na ostrov Ellis Island oddelili mužov od žien a detí. Všetkých zoradili do radu a čakala na nich vstupná zdravotná prehliadka.

Prehliadka začala už pri vstupe do hlavnej haly. Do haly viedli schody, na konci ktorých stál lekár a pozoroval prichádzajúcich hore schodmi. Všímal si, či niektorý z nich nekríva, či nie je veľmi za-dýchaný, či sa u neho navonok neprejavuje nejaká fyzická, psychická alebo motorická porucha. Následne ich kontroloval očný lekár, ktorý po rýchlom zbežnom vyšetrení rozhodol,či dotyčný pokračuje ďalej, alebo ho poslal na detailnejšie vyšetrenia, alebo ho hneď vrátil na najbližší parník do krajiny, odkiaľprišiel. Od očného lekára ho poslali na ďalšie vyšetrenia, kde sledovali duševné či fyzické deformácie, nákazlivé choroby, tehotenstvo, pohlavné choroby a podobne. Po každom vyšetrení prisťahovalcovi na hruď napísali kriedou znak, ktorý predstavoval v skratke jeho diagnózu.

lekárska prehliadka

 

 

Lekárska prehliadka.

 

Po vyšetreniach čakal prisťahovalca pohovor s úradníkom, ktorý mal pred sebou spis o všetkom, čo sa jeho osoby týkalo. Tento spis bol doplnený o jeho chorobopis, ktorý mu lekári vystavili. Všetky tieto náležitosti boli podrobne skúmané a na ich základe sa úradník rozhodol, či prisťahovalca do krajiny pustí, alebo nie. Úradníkovi často pomáhal tlmočník, keďže väčšina prisťahovalcov neovládala anglický jazyk. Každému bolo položených tridsať dva otázok, v ktorých sa ho pýtali na jeho meno, vek, povolanie, krajinu pôvodu, či je vzdelaný, či vie písať, čítať, koľko peňazí si nesie so sebou a podobne. Ak mali kontrolovaní nejaké problémy umiestnili ich do tzv. „väzby“. Napríklad ženy s deťmi, ktoré cestovali samé, museli v tejto väzbe počkať, kým pre nich neprišiel ich manžel. Ľudia, ktorí cestovali bez peňazí, museli počkať na niekoho, kto im prinesie peniaze, alebo sa za nich verejne finančne zaručí. Chorí a tehotné ženy boli nútené ostať v nemocnici. Zločinci a políciou hľadané osoby boli hneď zadržané a vyhostené. Táto väzba trvala pre niekoho pár hodín, pre iného pár dní, no našli sa aj takí, ktorí tam strávili niekoľko mesiacov. Približne 80% všetkých prisťa-hovalcov strávilo na Ellis Island len niekoľko hodín. Ostatní prisťahovalci boli zadržaní pre nejakú zdravotnú alebo administratívnu príčinu a len 2% boli automaticky vyhostení z krajiny.

V Amerike

Polhoranci sa usádzali v priemyselnej oblasti v severovýchodnej oblasti v štátoch New York, New Jersey, Illinois, Connecticut, Ohio, ale najmä v Pensylvánii, kde sa mesto Pittsburg stalo najväčším strediskom Slovákov. Život v Amerike bol pre pre nichťažkou skúškou. Po neľahkých udalostiach doma, ťažkej a nepríjemnej plavbe pomori, stresujúcich podmienkach na Imigračnom úrade sa dostali do ďalšejneľahkej situácie. Prvoradou úlohou bolo usadiť sa, nájsť si čím skôrprácu a začať sporiť.Vysťahovalci z Oravy boli v drvivej väčšine nekvalifikované pracovné sily, preto sa zamest-návali v baniach, oceliarňach a ako pľnohospodárski robotníci. Práca v týchto profesiách bola často oveľaťažšia ako doma, no pláca sa nedala ani zďaleka porovnať. Baníci a pracovníci v železiarňach mohli zarobiť až $1.50 - $2.00 na deň. Domaby pritom zarobili niečo okolo 15 – 30 centov. Zatiaľ čo muži pracovaliv baniach a továrňach a farmách, ženy sa buď starali o domácnosť alebo o ubytovne,prípadne tiež pracovali. Ľudia pracovali v neľudských podmienkach, pri nedostatočnej hygiene, v uzavretých priestoroch v baniach a továrňach; časté boli aj smrteľné úrazy.

Polhoranci sa pripájali k už existujúcim slovenským komunitám, zapájali sa do činnosti slo-venských spolkov, prispôsobovali sa novým životným podmienkam. Spomenúť ale treba, že pri krstinách, sobášoch, pohreboch, zábave a iných príležitostiach dôsledne zachovávali zvyky, tradície a obrady z domova.

Život Slovákov v Spojených štátoch výstižne charakterizoval významný dejateľ K. Čulen, keď povedal: „Nikde nebolo Slovákom tak dobre ako v Amerike, ale nikde netrpeli toľko ako v Amerike“.                                                            

PhDr. Juraj Laššuth

Poznámka:

Na zhotovenie grafov sme použili štatistické údaje zaznamenané pri príchode do USA u 47 vysťahovalcov z Oravskej Polhory.

 graf1graf2graf3graf4

Obec

Pozvánky na podujatia

mikulas

Mapový portál obce

Rezervačný systém

Logo - Športová hala

Zberný dvor

Zberný dvor

NATUR-PACK

NATUR-PACK

Kvalita ovzdušia

 

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 29
30 31 1 2 3 4 5

Aktuálna teplota

13.12.2024 19:48

Aktuálna teplota:

-1.3 °C

Vlhkosť:

80.7 %

Rosný bod:

-4.2 °C

 

Kontakty

Obecný úrad
Hlavná 454/400
029 47 Oravská Polhora

Telefón: +421/435521 781
Mobilný telefón: +421/915 290 553
E-mail: starosta@oravskapolhora.sk

 

Úradné hodiny

Pondelok 7:00 - 10:30 11:00 - 15:00
Utorok 7:00 - 10:30 11:00 - 15:00
Streda 7:00 - 10:30 11:00 - 17:00
Štvrtok Nestránkový deň
Piatok 7:00 - 10:30 11:00 - 13:00