Menu
Obec Oravská Polhora
Obec Oravská Polhora

Štátna Katolícka akcia v našej farnosti, jarné napätie roku 1949

kostol Rabča

Legislatívne prípravy štátnej Katolíckej akcie začali bezprostredne po parlamentných voľbách v roku 1948, hoci formovanie samotného hnutia nastalo až nasledujúci rok. Najskôr prijal parlament zákony, ktoré zverovali štátnym orgánom nové právomoci vo vzťahu k občanom.

Opätovne pripomenieme zložitosť danej doby, len tri či štyri roky po ukončení najväčšieho svetového konfliktu, ktorý si vyžiadal milióny obetí po celom svete. Mapa Európy doznala zásadných zmien, ktoré ovplyvňovali doslova každodenný život ľudí v mestách i obciach, vrátane Oravskej Polhory.  

Nové voľby – symbol nastávajúcich zmien

Na 30. mája 1948 boli vypísané parlamentné voľby do Národného zhromaždenia, teda najvyššieho zákonodarného orgánu štátu. Na rozdiel od volieb spred dvoch rokov mali občania na výber jednotnú kandidátku tzv. Národného frontu Čechov a Slovákov (NF). Boli v ňom združené štátom povolené politické strany a neskôr aj legálne pôsobiace masové, záujmové a stavovské organizácie. V prípade volieb 1948 mali voliči na výber buď voliť kandidátku NF alebo vhodiť do urny biely lístok ako prejav nesúhlasu. Ak sa opätovne pozrieme na volebný zisk Demokratickej strany (DS) v parlamentných voľbách z roku 1946, tak jednoznačne najväčšiu podporu mala DS v oravských okresoch Trstená a Námestovo. Tento fenomén prameniaci z náboženského (katolíci) presvedčenia obyvateľov sa prejavil aj v roku 1948, keď bol práve v týchto oravských okresoch zaznamenaný zvýšený podiel bielych lístkov, v okrese Trstená tvorili 39,26 % odovzdaných hlasov a v námestovskom okrese dokonca 72,74 %. Podobné čísla boli oficiálne evidované aj v okrese Dolný Kubín (39,02 %). [1]

Zvolení poslanci prijali ešte v roku 1948 zákony, ktoré stanovili právny rámec uplatňovaný počas štátnej Katolíckej akcie. Začiatkom októbra prijalo Národné zhromaždenie zákon č. 231/1948 Sb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky, ako aj zákon č. 232/1948 Sb. o Štátnom súde. Prvý kodifikoval skutkové podstaty trestných činov namierených proti štátnemu zriadeniu. Z tohto dôvodu bola ich vymožiteľnosť prioritizovaná. Za účelom efektívnejšej vymožiteľnosti bol zriadený výnimočný trestný súd tzv. Štátny súd so sídlom v Prahe, ktorý bol vecne príslušný konať v trestných veciach podľa zákona č. 231/1948 Sb. Jeho slovenské oddelenie sa nachádzalo v Bratislave. Práve pred tento súd sa postavil kaplán František Irha.

Koncom októbra 1948 prijali poslanci aj zákon č. 247/1948 Sb. o táboroch nútenej práce (TNP). O zaradení do tábora rozhodovali trojčlenné komisie, ktorých členov a náhradníkov vymenúvali krajské národné výbory (KNV). Do tábora mohla byť zaradená osoba na čas od troch do dvadsaťštyri mesiacov za “vyhýbanie sa práci” resp. delikty podľa zákona na ochranu republiky. Komisia mohla zakázať zaradenej osobe (po prepustení) pobyt na určitom území (kraj, okres, obec), ďalej mohla pozbaviť takú osobu živnostenského oprávnenia, či zaviesť národnú správu na živnostenské podniky takýchto osôb. Bezpečnostný referent pri okresnom národnom výbore (ONV) zohrával kľúčovú rolu pri určovaní osôb navrhnutých do TNP. Takáto situácia nastala aj v prípade vzbury v Rabči z 26. júna 1949 tzn. čítania pastierskeho listu biskupov. Do TNP Nováky bolo zaradených 19 osôb z rabčianskej farnosti, drvivá väčšina z Polhory. Niektorí boli preradení do TNP Hronec pri Brezne. 

Vyvrcholenie jarného napätia

Po iniciovaní vzniku hnutia štátnej Katolíckej akcie boli postupne zriaďované štruktúry jej riadenia, od ústredných až po miestne. Dňa 22. júna 1949 bol ustanovený Ústredný výbor štátnej Katolíckej akcie na Slovensku. Okresný výbor v Námestove bol založený 30. júna. Už od počiatku nastal problém s personálnym obsadením členov výborov, keďže záujem o členstvo bol nedostatočný. Z tohto dôvodu museli vykonávať funkciu členov uvedených výborov rádoví členovia KSS. [2] Vzhľadom na nadmerný počet bielych lístkov vo voľbách 1948 mali kompetentní plnú hlavu starostí s tým, ako a kým obsadiť v okrese Námestovo nielen výbory štátnej Katolíckej akcie, ale aj samotnú členskú základňu KSS. Do rôznych miestnych i okresných orgánov sa dostávali aj ľudia, ktorí nemali pôvod v našom okrese. Svoju šancu dostali aj občania hľadajúci príležitosť kariérneho rastu.

Spoločenskú situáciu vo farnosti Rabča počas jari 1949 možno charakterizovať ako napätú. V tejto súvislosti môžeme poukázať na incident z ľudovej zábavy usporiadanej dňa 1. mája miestnou organizáciou KSS v Rabči pri príležitosti osláv sviatku práce. V hostinci Štefana Klinovského došlo k bežnej dedinskej potýčke zástancov dvoch ideologických táborov, poškodeným bol predseda MO KSS v Rabči a jeho manželka. Do vyšetrovania sa zapojil bezpečnostný referent pri ONV v Námestove. Prvotné výsluchy osôb vykonávali príslušníci ZNB v Rabčiciach, medzi nimi aj strážm. Michal Rímsky, ktorý vystupoval aj v pozícii svedka. Už o mesiac, na konci júna, bol práve Rímsky obeťou davu vo farskom areáli v Rabči. Následkom prvomájovej veselice bol návrh na zaradenie niektorých občanov z Rabče do TNP. [3]

TNP 1949 okres Námestovo

Námestovský kaplán Ján Kajan doniesol v sobotu 18. júna dva exempláre pastierskeho listu biskupov na faru do Rabče, jeden list bol určený pre farára Jána Keceru, druhý dostal kaplán František Irha. Obaja duchovní sa dohodli, že list prečíta nasledujúci deň kanonik Kecera. Lenže, v nedeľu ráno mu oba listy zabavil strážm. Rímsky. Čítanie listu sa odložilo o týždeň. Na tomto mieste uvedieme, že kaplán Kajan bol štátnymi orgánmi postihnutý za svoje zapojenie do aktivít odporu voči štátnej Katolíckej akcii. Najprv ho preložili do Trstenej, až ho napokon koncom decembra 1950 odsúdil Štátny súd v Bratislave na dva roky väzenia. [4] 

Na zásah štátnych orgánov počas čítania pastierskeho listu zo dňa 19. júna reagoval aj Vatikán ako najvyššia autorita katolíckej cirkvi. Už 20. júna vydáva prostredníctvom Posvätnej kongregácie svätého ofícia Dekrét o schizmatickej Katolíckej akcii v Československu, čím exkomunikoval jej členov. Československé bezpečnostné orgány odpovedali sprísnením, až trestnoprávnou zodpovednosťou pre tých kňazov, ktorí prečítajú pastiersky list, či uvedú komentár k nemu počas nasledujúcich dní. Pokyny pre okresných bezpečnostných referentov vydáva dňa 22. júna aj KNV v Žiline. Až do odvolania, ktoré nastalo počas leta 1949, bolo zakázané organizovanie náboženských pútí. Výnimky mohli určiť štátne orgány. Dokonca bolo bránené veriacim a kňazom, aby opustili svoje obce za účelom neorganizovaného zúčastnenia sa púte. ZNB mal zabezpečiť verejný poriadok v obciach. [5]

V týchto dňoch sa dozvedá kaplán Irha od učiteľky v rabčianskej meštianskej škole Eleny Pfauovej, že jeho meno sa uvádza v tlači medzi tými kňazmi, ktorí podpísali Ohlas z 10. júna 1949. Irha vedomý si toho, že žiaden dokument nepodpisoval, odišiel v zmysle pokynov k biskupovi Vojtaššákovi. Ten mu nariadil, aby v nedeľu 26. júna prečítal pastiersky list a zároveň vysvetlil veriacim, čo v praxi znamená exkomunikácia z cirkvi.

Polhora 1949

Medzičasom, keď sa vracal Irha zo Spiša, kolovali farnosťou správy o tom, že predseda MO KSS v Rabči ponúka finančnú odmenu 7000 Kčs tomu, kto mu pomôže zistiť miesto pobytu kaplána. Mal totiž v úmysle mu ublížiť. Napokon v nedeľu 26. júna vyvrcholilo vo farnosti Rabča napätie tiahnuce sa celým úvodom roku 1949. O sv. omšu bol až nezvyčajne veľký záujem medzi veriacimi, a zdá sa, že aj medzi nepraktizujúcimi osobami. Po homílii, kedy kaplán Irha prečítal pastiersky list, nastal v kostole rozruch, až chaos. Zneli rôzne výkriky veriacich. Niektorí vychádzali z kostola. Vtom odišiel z kostola aj strážm. Rímsky, pobral sa cez farský dvor domov do Rabčíc. Lenže, dostal sa do konfliktu s ľuďmi, ktorí vybehli z kostola. Utrpel rozsiahle poranenia, chvíľu mal byť v bezvedomí, vypadla mu aj služobná zbraň. Napokon ho privolaná sanitka odviezla do nemocnice. Ľudia z farnosti považovali až za svoju morálnu povinnosť brániť kňaza, tak boli vychovaní. V tom momente nemohol nikto z nich predpokladať, aký bol skutočný zámer Rímskeho, či mal po sv. omši zaistiť Irhu, ako znelo kostolom. Nemožno sa tomu čudovať, len pred týždňom mal strážm. Ján Švajdlenka použiť hrozbu zbraňou voči farárovi Jozefovi Fittovi v Liesku, čím si chcel vynútiť, aby prestal čítať pastiersky list. Ku kazateľnici, kde Fitt čítal list, pribehli veriaci. Švajdlenka ušiel cez sakristiu pred kostol, kde ho bili päsťami. [6]  

Veriaci naliehali na kaplána Irhu, aby opustil faru. Napokon okolo obeda odišiel v sprievode niekoľkých osôb cez Sihelné do Polhory, odtiaľ do Babej hory a nasledujúci deň zamieril k svojim rodičom na Spiš. V uvedenú nedeľu poobede prišli do Rabče na motorke Ján Ňaňko s Ignácom Horským, okresní funkcionári KSS. Zastavili sa na fare, kde bol Ňaňko zranený ľuďmi strážiacimi okolie kostola. Vtom prišiel do Rabče na viacerých autobusoch Pohotovostný oddiel ZNB zo Žiliny, jeho príslušníci zatýkali prakticky každého, kto bol vo farskom areáli či vzdialenejšom okolí. Zaistení boli aj takí občania, ktorí sa len prišli pozrieť, čo sa vlastne deje. Rôzne zvesti o incidente sa niesli farnosťou už od obeda.

Proces s farníkmi

Okamžite po zaistení začal na stanici ZNB v Námestove výsluch podozrivých. Tieto procesné úkony prebiehali pod fyzickým i psychickým nátlakom. Okrem neskôr obžalovaných občanov Polhory boli na konci júna vypočutí z našej obce aj Anton Čul (1922), Johanna Graciková r. Kormanová (1926), Anton Heretik (1931), Jozef Štefaňak (1913) a Karol Tyrol (1931).  Pôvodne mala byť Johanna Graciková zaradená do TNP, no v dôsledku toho, že ostala jedinou ženou v domácnosti, navyše s malým dieťaťom, jej napokon bola udelená výnimka. Z jej úzkeho rodinného kruhu boli súdení tak jej svokra, ako aj dvaja švagrovia. Bezprostredne po zaprotokolovaní zápisnice putovali do vyšetrovacej väzby v Ružomberku Anton Gracik (1924), Jozef Gracik (1926), Ján Oselský (1927), Jozef Ľudma Latunek (1927), Anton Sučak (1898, Rabča), Ján Madigan (1924), Pavol Tatik (1885, Rabča), Jozef Komin (1898), Anton Kutliak (1929) a Anton Žilak (1902, Rabča). Kaplán Irha a Jozef Plevjak (1917) neboli zadržaní, keďže ich bezpečnostné orgány nenašli, neskôr na nich vydal okresný súd zatykač.

Komisia KNV rozhodla o zaradení ďalších osôb do TNP v Novákoch. Z Polhory išlo o osoby Anna Graciková r. Vorčáková (1898), Jozef Zoššák (1911), Karol Tarčák (1926), Štefan Tarčák (1920), Jozef Pientak (1931), Jozef Jurašek (1929), Jozef Glovaťak (1928), Helena Glovaťaková r. Vorčáková (1907), Jozef Jaššak (1928), Anton Balek (1925), Ján Pienčak (1921), Ján Rusnák (1913), Ján Kvasňak (1928) a Jozef Chromčak (1928). Z obce Rabča boli zaradení na prevýchovu Anton Jozef Kozák (1922), Jozef Gužiňak (1929), Anton Cvoliga (1920) a Ján Palovčik (1905). Jediným obyvateľom Sihelného v tomto procese rabčianskej vzbury bol Ján Chudiak Mocniak (1904).

Tridsať farníkov bolo obžalovaných a postavilo sa pred Okresný súd v Ružomberku. Kládlo sa im za vinu spáchanie zločinu vzbury, za ktorej vodcov boli označení Jozef Gracik, Anton Kutliak, Jozef Plevjak, a zločinu násilia na súkromnej osobe tzn. Rímskom. Jozef Gracik bol obžalovaný aj z prečinu krádeže zbrane. V zmätku, ktorý nastal pred kostolom, mal v úmysle dostať zbraň z dosahu rozhorčených ľudí, aby ju nikto nebodaj nepoužil. Po ukľudnení situácie sa pobral domov a zbraň ukryl v maštali.

Trojdňové hlavné pojednávanie začalo 10. októbra 1949. Dostavilo sa naň 27 obžalovaných. Chýbali Ján Kvasňak s Jozefom Jurašekom, ktorí ušli z tábora nútených prác. Neprítomný bol aj Ján Pienčak, ktorý sa síce nachádzal v tábore nútených prác, no v dôsledku administratívnych pochybení ho vedenie tábora nepredviedlo na súdne konanie. Preto bola uvedená trojica súdená o pol roka neskôr v osobitnom konaní pred totožným ružomberským súdom, ktorý ich oslobodil v plnom rozsahu.

Rozsudok T 751/49

Rozsudkom ružomberského okresného súdu bolo zrušené vodcovstvo vzbury trojici osôb a zároveň súd uznal za vinných šestnásť obžalovaných, ktorí boli odsúdení na trest väzenia v trvaní od 4 mesiacov do tri a pol roka. Spisový materiál neobsahuje informáciu o mieste výkonu trestu u všetkých odsúdených. Zachytáva len správu o tom, že väčšina odsúdených strávila výkon trestu vo väzniciach Ružomberok a Leopoldov. Ako vedľajší trest im bola udelená strata práva voliť do obcí na tri resp. päť rokov. Už počas leta 1949 sa prihováral u prezidenta Gottwalda bývalý rabčiansky kaplán Andrej Doranský, aby farníci zaradení to TNP boli z tábora prepustení. Podobné aktivity vykonával v niektorých prípadoch aj ONV Námestovo. Prezident Gottwald udelil milosť odsúdeným z našich obcí na konci januára 1950. K aktu slávnostného vyhlásenia milosti došlo dňa 18. marca 1950 v priestoroch Okresného súdu v Námestove. Mladí muži, na ktorých sa vzťahovala povinná vojenská služba, strávili jej výkon ako politicky nespoľahliví občania pri plukoch tzv. pomocných technických práporov.

PTP

Poznámky:
[1] GAREK Martin, Štátna katolícka akcia na Orave – vzbury a nepokoje v roku 1949. In: Pamäť národa, roč. 16, 2020, č. 1, s. 26.
[2] GAREK Martin, Štátna katolícka akcia na Orave, s. 26-31.
[3] ŠAŽ DK, f. ONV NO 1945-1959/60 vnútro, škat. č. 168, spis. zn. 109/1949 Sahul Karol a spol. Rabča-návrh na zaradenie do pracovného táboru; Stanica ZNB Rabčice Správa o zatknutí č. 4/1949 Sahul Karol a spol. z Rabče-poburovanie proti republike.
[4] ŠAŽ DK, f. ONV NO 1949-1950 cirkevné, škat. č. 188, spis. zn. 103/1950 kádrové posudky rím. kat. duchovných okresu námestovského – ONV Námestovo, cirkevné oddelenie.
[5] ŠAŽ DK, f. ONV NO 1949 odbor vnútra prez., škat. č. 168, spis. zn. 117/1949 verejné zhromaždenie zákaz-odvolanie, KNV ZA Cirkevné púte-zákaz č. 370-22/6-1949-III-5 z 22. júna 1949.
[6] GAREK Martin, Štátna katolícka akcia na Orave, s. 34-37.

 

Dátum vloženia: 14. 6. 2024 15:32
Dátum poslednej aktualizácie: 14. 6. 2024 16:20
Autor: Správce Webu

Obec

Pozvánky na podujatia

bajk

kl

Mapový portál obce

Zberný dvor

Zberný dvor

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20
1
21
22 23 24 25 26 27
1
28
1
29 30 31 1 2 3
1
4

Kvalita ovzdušia

 

Aktuálna teplota

17.7.2024 12:07

Aktuálna teplota:

28.0 °C

Vlhkosť:

54.2 %

Rosný bod:

17.9 °C

 

Kontakty

Obecný úrad
Hlavná 454/400
029 47 Oravská Polhora

Telefón: +421/435521 781
Mobilný telefón: +421/915 290 553
E-mail: starosta@oravskapolhora.sk

 

Úradné hodiny

Pondelok 7:00 - 10:30 11:00 - 15:00
Utorok 7:00 - 10:30 11:00 - 15:00
Streda 7:00 - 10:30 11:00 - 17:00
Štvrtok Nestránkový deň
Piatok 7:00 - 10:30 11:00 - 13:00