Práve na nich, na svojich kamarátov, spomínali tí, ktorí sa vrátili domov z frontov Veľkej vojny. Ich snom bolo urobiť niečo, čo pretrvá generácie, aby sa nikdy nezabudlo na chrabrosť a položené životy ich kamarátov, ktorí sa už žiaľ domov nevrátili. Tento sen našich starých rodičov sa čiastočne podarilo naplniť v roku 2014 – pri storočnici Veľkej vojny. Odhalili sa pamätníky na Slanej vode a pri rabčianskom kostole. Kým na Slanej vode nájdeme len mená padlých obyvateľov Polhory, na tom rabčianskom si môžeme pripomenúť mená nevrátivších sa mladých mužov z obcí Polhora, Rabča, Rabčice a Sihelné.
Podľa ústne dochovaných správ malo padnúť v Prvej svetovej vojne 83 obyvateľov Polhory. Pred desiatimi rokmi sme mali pramenne doložených len 40 z nich. Medzičasom sme preukázali archívnymi dokumentami úmrtie ďalších troch chlapov z našej obce, ktorí prišli o svoj život niekde na fronte, ďaleko od svojej rodnej dediny, rodného domu. Niekde, kde by zrejme nikdy neviedli ich kroky, ak by nebola vojna.
V polovici novembra 1916 zahynul na rumunskom fronte Ignác Mularčík, ktorý slúžil pri 15. honvédskom pešom pluku. O život prišiel počas bojov pri meste Corbu, kde je aj pochovaný. Ignác sa narodil v roku 1890 rodičom Jánovi Mularčíkovi a Anne Tomčíkovej.
Na konci novembra 1916 umrel na následky zranení v trenčianskej vojenskej nemocnici Anton Golak, taktiež príslušník 15. honvédskeho pluku. Pochovaný je na vojenskom cintoríne v trenčianskej mestskej časti Kubrá – Zábranie. Jeho rodičmi boli Ján Golak a Mária Skurčáková. Na základe svedeckej výpovede evidujeme medzi zomrelými vojakmi z našej obce aj Pavla Mlynarčíka, ktorý sa narodil v roku 1894 do rodiny Jána Mlynarčíka a Anny Hrubjakovej.
Ignác Mularčík, nar. 22.08.1890, rodičia Ján Mularčík a Anna Tomčíková, 15. honvédsky peší pluk 4. stotina, hodnosť slobodník, úmrtie/pochovanie 12.11.1916 v Corbu, Rumunsko.
Anton Golak, nar. 03.09.1896, rodičia Ján Golak a Mária Skurčáková, 15. honvédsky peší pluk, hodnosť honvéd-vojak, úmrtie 29.11.1916 v Trenčíne (nemocnica), pochovanie vojenský cintorín Kubrá hrob C 211.
Pavol Mlynarčík, nar. 09.08.1894, rodičia Ján Mlynarčík a Anna Hrubjaková, svedectvo príbuznej neb. Terézie Štepaňákovej.
Medzi Polhorčanov môžeme zaradiť aj Andreja Zoššáka, ktorý však v čase svojho úmrtia už žil v Mútnom. Miestna obecná kronika uvádza, že umrel v trenčianskej nemocnici na začiatku roku 1919, podľahol zraneniam z bojov. Bol slobodný, narodil sa vo februári 1895 na polhorskej hájovni vo Vysokom, jeho rodičmi boli hájnik Andrej Zoššák a Anna Luscoňová. Kronika obce Mútne uvádza medzi padlými vojakmi aj Serafina Vaterku, ktorý zanechal manželku a päť malých detí. Podľahol zraneniam v žilinskej nemocnici. Vojenský ústřední archiv v Prahe uvádza jeho posledné bydlisko v Oravskej Polhore, záznam jeho narodenia nájdeme vo farnosti Mútne.
Andrej Zoššák, nar. 18.02.1895, rodičia Andrej Zoššák a Anna Luscoňová.
Serafin Vaterka, nar. 14.12.1872 v Mútnom, 71. cisársky a kráľovský peší pluk, posádka žandárov, hodnosť čatár domobranec, úmrtie 02.01.1917 v Žiline (nemocnica), pochovaný v Žiline.
Pamätník obetí Prvej svetovej vojny, Slaná voda (2014)
Fenoménom Veľkej vojny bolo formovanie československých légií na ruskom a francúzskom fronte. V dôsledku vystúpenia cárskeho Ruska z vojny a začínajúcim sa nepokojom boli nútení príslušníci československých légií prejsť celou rozsiahlou ruskou krajinou, po Transibírskej magistrále až k Vladivostoku. Na niektorých úsekoch zasiahli do priebehu ruskej občianskej vojny. Tak ruskí ako aj francúzski legionári sa vracali domov, vrátane Oravskej Polhory (zoznam), dlho po oficiálnom ukončení Prvej svetovej vojny (november 1918).
Už v októbri 1914 bol zajatý pri meste Ivangorod Jozef Zoššák (1877). Ako vojenský zajatec sa pridal k legionárom na území cárskeho Ruska, domov sa vrátil začiatkom roka 1920. Pri príležitosti návratu do vlasti išla delegácia spišských a oravských legionárov do Prahy, kde bol na ich počesť usporiadané slávnostné posedenie za prítomnosti poslancov a iných významných občiansky aktívnych ľudí republiky. Súčasťou delegácie bol aj Jozef Zoššák.
Príchod slovenských legionárov do vlasti (SLOVENSKÉ HLASY) Typ: PDF dokument, Velkosť: 283.6 kB
Polhorčan Jozef Gracík (1894) bol príslušníkom 71. pešieho pluku, zajatý bol 4. augusta 1916 pri obci Založci neďaleko mesta Ternopol. K legionárom sa pridal 26. mája 1919 v Tomskej gubernii, aby začiatkom mája 1920 opustil ich rady.
Ján Rusnák-Ľudma (1875) bol zajatý počas bojov v Karpatoch v marci 1915. K legionárom sa pridal v sibírskom Omsku počas septembra 1918. Demobilizovaný bol v máji 1920. Jeho brat Pavol Rusnák (1894) bol zajatý v posledných dňoch vojny pri talianskom Udine, vo februári 1919 vstúpil do talianskych légií, no pobudol v nich len osem mesiacov.
K československým legionárom vo Francúzsku patril Jozef Jaššák (1892), ktorý bol zaradený k legionárom 17. novembra 1918, prihlášku podal v Mimizan-Bourg na juhozápadnom francúzskom pobreží. Demobilizovaný bol v septembra 1920. O tri roky neskôr sa oženil s Máriou Žilákovou. K francúzskym legionárom radíme aj Pavla Strausa (1899), ktorý sa k nim pridal v júli 1919.
Rodákom z Polhory bol ďalší príslušník československých légií vo Francúzsku Anton Štetiar (1893), ktorý sa mesiac pred vypuknutím Veľkej vojny oženil s Johannou Oselskou z Rabčíc. Do légií bol zaradený v júni 1919, v osobnom legionárskom spise má uvedené bydlisko v Rabčiciach.
Jozef Zoššák (Oršulin), nar. 15.7.1877, rodičia Jozef Zoššák a Anna Muchová, manželka Mária Zoššáková, úmrtie 30.5.1951
Jozef Gracík, nar. 30.6.1894, rodičia Štefan Gracík a Mária Bedleková
Ján Rusnák-Ľudma, nar. 21.10.1875, rodičia Pavol Rusnák-Ľudma a Katarína Tarčáková, manželka Anna Herudová
Pavol Rusnák, nar. 9.10.1894, rodičia Pavol Rusnák a Katarína Tarčáková, sobáš 9.7.1918 s Žofia Ruffová
Jozef Jaššák, nar. 10.12.1892, rodičia Štefan Jaššák a Anna Skurčáková, sobáš 30.1.1923 s Mária Žiláková
Pavol Straus, nar. 25.4.1899, rodičia Jozef Straus a Mária Zoššáková, sobáš 6.8.1940 s Katarína Vargončíková
Anton Štetiar, nar. 24.6.1893, rodičia Pavol Štetiar a Anna Dominiaková, sobáš 9.6.1914 s Johanna Oselská v Rabčiciach
Legionár Jozef Zoššák
Storočnica Veľkej vojny započala iniciatívu výstavby zvoníc na vojnových frontoch, kde medzi rokmi 1914 až 1918 bojovali Slováci, Oravci, Polhorčania. Prvá z nich bola osadené na Skura vrchu pri Osadnom (2015), nasledovali zvonice v Dolnej Lehote (2018), poľskom Jangrote (2018) a napokon v obci Vinišče občina Renče-Vogrsko v Slovinsku (2022). V najbližších plánoch realizátora ich výstavby tzn. Klubu vojenskej histórie Beskydy je umiestnenie takýchto zvoníc na rumunskom, srbskom a talianskom fronte.
Učebnice dejepisu zvyknú datovať koniec dlhého 19. storočia k okamihu ukončenia Prvej svetovej vojny v novembri 1918. Ako nás učia dejiny, rozsiahle vojnové konflikty znamenajú predel, zlom, vo vývoji spoločnosti, štátnosti. Zaniká doterajšie spoločensko-politické usporiadanie, pričom dochádza k formovaniu “nového sveta.” Nebolo tomu inak ani v roku 1918, zanikli stáročné európske monarchie – v našom prípade Uhorsko resp. Rakúsko-Uhorsko (od 1867) a vznikali nové štáty a inštitúcie. Pri príležitosti 100. výročia ukončenia vojny, v nedeľu 25. novembra 2018, bolo usporiadané v našej obci spomienkové podujatie na tých našich predkov, ktorí bojovali i umierali vo Veľkej vojne. Po sv. omši nám historička PhDr. Milica Majerikova-Molitoris PhD. predniesla výklad o tom, čím prechádzala Orava po vojne. Reč bola v prvom rade o zmene štátnych hraníc, dovtedajšie uhorské (po novom už československé) doznali na oravskom úseku významných zmien, keďže 12 oravských obcí pripadlo Poľsku.
Myšlienku našich starých rodičov – aby sa nikdy nezabudlo na ich kamarátov – odovzdávame nastupujúcej mladej generácií. Dejiny prvej veľkej vojny minulého storočia približujeme našim deviatakom prostredníctvom životných osudov Polhorčanov, ktorí v nej bojovali. Záujem žiakov smeruje predovšetkým k tým vojakom, ktorí boli ich bližšími či vzdialenejšími príbuznými.
7.2.2025 06:21
Aktuálna teplota:
-0.7 °C
Vlhkosť:
84.9 %
Rosný bod:
-2.9 °C