Sv. Perpetua a Felicita, mučenice (7. marec)

Akí nábožní a bohabojní boli prví kresťania, aká bola pevná ich viera v Ježiša Krista, Božieho syna, aká vrelá bola ich láska k nemu o tomto sa presvedčíme v tomto životopise. Patria medzi prvé mučenice cirkvi. „Pasio“- rozprávanie o umučení Perpetuy a Felicity patrí k veľmi cenným dokumentom, svedectvám Katolíckej Cirkvi. Po sv. Petrovi a Pavlovi sú najstaršie svedkyne Krvi. Doba úmrtia je známa, o ich mučeníctve zanechal správu určitý svedok. Mena oboch mučeníc sa spomínajú v Eucharistickej modlitbe tzv. Kanóne sv. omše.

Za panovania rímskeho cisára Septima Severa nastalo v roku 202 ukrutné prenasledovanie kresťanov. Päť katechumenov sa vtedy pripravovalo na krst. Prvá Perpetua, zo vznešeného rímskeho rodu, vydatá mala dieťa. Druhá Felicita, otrokyňa, tiež vydatá, práve tehotná. Dvaja mladíci Secundietus a Saturninus, neskrývali kresťanské zmýšľanie. S nimi sa daj zavrieť aj istý Saturus, zdá sa, že to bol krst Saturnina. Cestou do väzenia prijali sviatosť krstu. Svojej viery sa nechceli vzdať, boli preto predvedené pred divákov v aréne a pohodené dravej zveri. Keď napriek mnohým zraneniam ešte žili kati im vrazili dýku do krku, aby ich usmrtili. Do svojho denníka si Perpetua zapísala „Sme v Božích rukách, všetko záleží od Boha“. Posledné slova patrili jej bratovi „Buďte pevní vo viere a milujte sa navzájom“. obe hrdinsky vyznali „Kresťanky sme“.

Toto veľké a hrozné divadlo sa uskutočnilo 7. marca 202-203. Mužov uväznených s nimi odsúdili na zápas z divou zverou v aréne. Sekundietus zomrel ešte pred tím vo väzení ostatných najprv do krvi zošľahali remencami, potom za revu rozbesnených divákov vypustili na nich šelmy, ktoré ich roztrhali.

Pôvod mena: Perpetua,- z lat. večná nekonečná, Felicita,- z lat. šťastie, nositeľka šťastia

Milan Štraus