Lev sa narodil 20. júna 1002 pri Kolmare v Alsasku. Pri krste dostal meno Bruno. Za pápeža ho 12. februára 1049 nominoval cisár a následne ho duchovenstvo a rímsky ľud „zvolil“. Keď sa priblížil vo velikánskom sprievode do Večného mesta, pri mestskej bráne si vyzul topánky a bosými nohami vkročil do baziliky sv. Petra. Tam vyhlásil, že ho cisár proti jeho vôli kandidoval na pápežsky stolec, ale hodnosť pápeža prijme vtedy, keď ho podľa cirkevných zákonov zvolia tí, ktorí na to majú oprávnenie. Po tomto vyhlásení ho rímske kňazstvo i ľud jednohlasne zvolili za pápeža a na Hromnice roku 1049 nastúpil na pápežský stolec ako Lev IX.
Hneď na začiatku musel prekonať mnohé ťažkosti. Pápežská pokladnica bola prázdna, keď sa pomíňali peniaze, ktoré doniesol so sebou, sluhovia ho chceli opustiť, lebo im nemal ako zaplatiť. Keď chcel napraviť mravy veriacich, najskôr musel napraviť mravy a disciplínu kňazstva. Počas krátkeho, sotva šesť ročného pontifikátu zvolal jedenásť synod, na ktorých sa zaviedli prísne opatrenia proti kupovaniu cirkevných hodností a proti tým kňazom, ktorí žili so ženami. Potom vydal múdre a prísne nariadenia na ochranu chudobných a proti dvojitým manželstvám. Veľa cestoval, vysväcoval kostoly. S menším úspechom usporiadal nepriateľský pomer medzi cisárom Henrichom III. a uhorským kráľom Ondrejom I. Vtedy odcestoval do Bratislavy . Je to v dejinách prvý prípad, keď pápež navštívil našu krajinu.
Zomrel 52 ročný v rezidencii pri chráme sv. Petra 19.apríla 1054 po prijatí sviatostí. Je zaznamenané, že pri jeho smrti sa zvon baziliky sv. Petra sám od seba ozval, a potom nastalo v Ríme také ticho, aké ešte nikdy nebolo . Na vlastnú žiadosť ho pochovali k oltáru pápeža sv. Gregora Veľkého. Chýr o jeho svätosti, ktorý ho sprevádzal za jeho života po jeho smrti ešte vzrástol.
Milan Štraus