O živote svätého Júliusa, pred zvolením za pápeža sa nevie nič istého. Na pápežský stolec nastúpil po pápežovi, sv. Markovi 6. februára 337. Bolo to v čase, keď pravoverných kresťanov na východe najčastejšie prenasledovala arianska sekta, napriek odsúdeniu na nicejskom sneme r. 325. Najznámejšou obeťou tohto prenasledovania bol bezpochyby sv. Atanáz, biskup. V týchto búrlivých časoch sa pápež Július I. ukázal ako múdry a spravodlivý rozhodca a najvyšší sudca cirkvi.
Veľmi činný bol aj vo vnútornej správe v cirkvi v Ríme. Zriadil aj zorganizoval zbor cirkevných notárov pre všetky administratívne otázky a zakázal predvolávať klerikov pred svetské súdy. Jeho dekrétom sa v celej Cirkvi ustálilo svätiť narodenie spasiteľa 25. decembra. Počas jeho pätnásťročného pontifikátu sa rozmnožili nielen kresťania, ale aj kostoly v Ríme aj inde.
Zomrel 12. apríla 352 a pochovali ho v kostole, ktorý sám postavil na Via Aurélia. Jeho meno hneď zapísali do zoznamu svätých.
Milan Štraus
Iniciatíva zápisu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska
