Dňa 6.januára 2025 sa uskutočnilo v poradí už štvrté spoločné koledovanie Goralov Európe a celému svetu.
Jedinečnosť podujatia tkvie v sile Goralov spojiť sa v rovnaký čas, v jeden deň na sviatok Zjavenie Pána, ktorý sa tiež nazýva sviatok Troch kráľov a spoločne zavinšovať všetkým ľuďom duchovné hodnoty. V rovnakej hodine začne, naraz v jednotlivých obciach znieť prúd kolied a vinšov.
Do spoločného koledovania sa zapájajú Gorali vo viacerých dedinách hlásiacich sa ku kultúrnemu prvku Goralská kultúra z regiónov Kysúc, Oravy, Liptova, Spiša, Zamaguria, Gemera a ostatných goralských enkláv z územia Slovenska.
Cieľom podujatia je vyjadriť duchovnú silu kultúry goralov, ktorá je po stáročia udržiavaná z generácie na generáciu. Koledy tak zaznievajú v rôznych podobách goralského dialektu a v rôznom hudobnom nárečí, ktoré je typické pre danú goralskú oblasť. Súčasťou koledovania je Spoločná deklarácia Európe a celému svetu, ktorá znie:
„My Gorali,
strážcovia goralskej kultúry, žijúci na začiatku vody a konci chleba, plní radosti z narodenia Božieho Syna, koledujeme Európe a svetu.
Sme pripravení toto dedičstvo našich predkov: vieru, jazyk, spev, hudbu, tanec, kroj a iné cenné zvyky a obyčaje chrániť pre budúce generácie našich potomkov.
Ďakujeme nositeľom goralských tradícií, ktorí nás už predišli do večnosti za všetko čo pre Goralskú kultúru za svoj život urobili.
Budeme vyvíjať maximálne úsilie, aby zápis prvku Goralská kultúra umocnil v nás pocit zdravého sebavedomia a úctu voči tradíciám iných obcí Európy a národov sveta.
Spoluprácou goralov Slovenska, Poľska a Česka, sa budeme usilovať o zápis prvku Goralská kultúra na celosvetový zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO“.
Goralská kultúra vzbudzuje záujem najmä vďaka svojmu svojráznemu, živelnému a podmanivému naturelu. Goralská identita je výrazne spätá s valašskou kolonizáciou a pastierskym spôsobom života. Horský spôsob obživy napomohol konzervovať viaceré podoby ľudovej kultúry a ľudovej hudby. Samotný etnonym Goral pomenúva ľud žijúci v horách, čiže horalov.
Jedným zo zachovaných najarchaickejších prvkov slovenského folklóru je práve Goralská kultúra. Goralské tance a hudba patria k najstarším hudobným prejavom na Slovenku i historickým unikátom v celej Európe.
Aj keď goralské osídlenie netvorí spoločný územný ani kultúrny celok, regionálne skupiny Goralov si za stáročia vytvorili a udržali svoje špecifické prejavy. Príslušnosť k spoločnej goralskej identite nadobúdajú prostredníctvom vedomia o spoločnom pôvode, dejinách, kultúrnych tradíciách, etnonyme „Goral“, spoločnom jazyku „Gvare“, ktorý má viacero regionálnych podôb.
Spoločný úspech slávili Gorali v roku 2021 v podobe zápisu prvku Goralská kultúra do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis je potvrdením celospoločenskej kultúrnej hodnoty a uznaním jedinečnosti goralských tradícií. Reprezentatívny zoznam je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zahŕňa tradície, rituály, remeslá, jazyky a iné formy stále živého dedičstva. Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska predstavuje základný regionálny stupeň ochrany pre postup do svetového Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
Čo je Nehmotné kultúrne dedičstvo ?
Pod pojmom kultúrne dedičstvo si netreba predstavovať len kultúrne pamiatky v podobe historických stavieb, či súborov kultúrnych predmetov. Mnoho kultúr na tomto svete nemá materiálne pamiatky, napriek tomu prežívajú a z generácie na generáciu si ústnou formou odovzdávajú tradície, zvyky, rituálne praktiky, či remeselné zručnosti, ktoré možno súhrnne označiť pojmom „nehmotné kultúrne dedičstvo“ alebo aj „živé dedičstvo“.
Na ochranu tejto mimoriadne zraniteľnej kategórie kultúrneho dedičstva členské štáty UNESCO v roku 2003 prijali Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru /UNESCO/ je organizácia, ktorá o. i. spravuje kategóriu Nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva a to prostredníctvom Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva- UNESCO.
Slovenskí Gorali za účasti kolegov z Poľska a Česka, v súčasnosti pracujú na zápise Goralskej kultúry do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva – UNESCO. Jednou z aktivít, ktorou sa môžu Gorali priblížiť svetu je aj spoločné trojkráľové koledovanie.
Preto veríme, že sa nám aj naďalej bude dariť v rôznorodých aktivitách na zachovávanie a zviditeľňovanie Goralskej kultúry. Priniesť prvku medzinárodné uznanie, prestíž a atraktivitu. Vďaka čomu sa na Goralskú kultúru nezabudne.