V septembri minulého roku hostila naša obec 21.ročník medzinárodného gajdošského festivalu – Gajdovačka 2021. Jedným z bodov programu bolo pripomenutie si 145.výročia osadenia obelisku na vrchole Babej hory. Počas pôvodného výstupu, v septembri 1876, hrala turistom aj hudba v podaní gajdoš, huslista
Avšak musíme začať v septembri 1806, kedy pobýval na vrchole Babej hory rakúsky arcivojvoda a uhorský palatín Jozef Habsbursko-Lotrinský (1776-1847), v jeho sprievode bol gajdoš i huslista. Z titulu svojej funkcie bol po kráľovi najvyššie postaveným hodnostárom v Uhorsku. Po jeho smrti bol na vrchole Babej hory umiestnený pamätník na počesť jeho výstupu na tento vrchol Beskýd. Udialo sa tak na podnet Daniela Szontágha, vtedajšieho vrchného sudcu trstenského okresného súdu. No, krátko po revolúcii 1848, došlo k jeho zničeniu.
V roku 1876 si naši predkovia pripomínali okrúhle, 70.výročie, od pôvodného výstupu palatína Jozefa. A tak bolo prijaté rozhodnutie o slávnostnom osadení nového obelisku na vrchole Babej hory. Mimochodom, tento obelisk sa zachoval do dnešných dní.
Úvodom septembra 1876 sa u nás teda konala udalosť regionálneho významu. Jej hlavným organizátorom bol Zoltán Zmeškal, podžupan Oravskej stolice. Celý priebeh oného slávnostného dňa zachytáva článok, cestopis, od Eustachiusa Wespla s prozaickým názvom Jeden deň na Babej hore. Podľa neho bol Zmeškal hlavným iniciátorom myšlienky osadenia nového obelisku. Pomáhali mu v tom najmä Ľudovít Anton Klein, správca poštového úradu v Polhore, a Florián Lokčanský, správca lesnej správy v Polhore. V úzkej skupine organizátorov mal byť aj František Skyčák, spoluzakladateľ našich kúpeľov, no pre iné povinnosti delegoval organizáciu na vyššie zmienených Kleina a Lokčanského.
Podľa uvedeného článku sa deň pred udalosťou, teda 4.septembra, zišli hostia i zvedavci v polhorských kúpeľoch, kde boli ubytovaní. Samotný autor článku prichádza do Polhory z Galície, od Živca. Zaujali ho naše pekné a bohaté lesy, ako aj novovybudovaná parná píla v Polhore.
Nasledujúceho rána, o piatej hodine rannej, zazneli v kúpeľoch výstrely z dela. Táto slávnostná salva označovala začiatok oficiálneho programu. Po krátkych raňajkách vyrazila do lesov Babej hory prvá skupina turistov, dobrú náladu vytvárali tóny v podaní hudobnej kapely. Na vrchole ich už čakal nový kamenný obelisk, ktorý bol zhotovený u kamenárov v Bielom Potoku a na vrchol Babej hory ho dopravilo niekoľko konských záprahov ešte počas augusta.
Aj počas Gajdovačky 2021 sme začínali tento bod programu v areáli bývalých kúpeľov, kde sme odhalili tabuľu k prameňu Anna. Pri odchode z areálu zahral niekoľko tónov gajdoš Juraj Dufek. Následne sme sa pristavili pri Pamätníku obetiam ozbrojených konfliktov v 20.storočí, kde pre zmenu zazneli tóny v podaní gajdoša Jara Chalupku.
V roku 1876 došiel sprievod k riečke Vonžovec, kde bol vybudovaný dočasný most. Ako píše Wespl, slúžiaci bojazlivým ženám. Pri výstupe sa im naskytol krásny pohľad, na obidvoch stranách cesty rástli krásne mladé buky, ktoré sa nad cestou akoby spájali, čím vytvorili akýsi triumfálny oblúk. Odtiaľ viedla jedna veľmi dobre udržiavaná lesná cesta plná ihličnatých stromov. Aj my sme zamierili k tejto lesnej ceste, dnes známej ako Hviezdoslavova Alej.
Odtiaľ už viedla cesta, tak v minulosti ako aj dnes, k hlavnej hájovni v Rovniach. Tu už čakali v roku 1876 pekne vyobliekaní hájnici, ktorí privítali turistov a následne ich sprevádzali až na vrchol Babej hory.
Hoc článok výslovne nespomína menoslov hájnikov, my môžeme rekonštruovať tento príbeh aj o mená tých hájnikov, ktorí v tej dobe pôsobili v hájovniach pod Babou horou. V hájovniach pod Vysokým pôsobili Pavol Lach a jeho syn Ján Lach. V ďalšej hájovni vo Vysokom pracoval hájnik Jozef Omasťak. A napokon tu v tej dobe vykonával funkciu hájnika aj Ján Tarčák.
V hlavnej hájovni Roveň pôsobil Ignác Omasťak-Vedel, ktorý mal na starosti aj rovniansky lesný mlyn. Pod polhorskú lesnú správu patrila aj hájovňa v Palkoči, kde pôsobil Ján Omasťak-Vedel. A na Stancovej, zvanej Prehyba, stretávame v tej dobe Jozefa Skurčáka-Vilceka. Jeho manželkou bola Katarína Pienčaková, dcéra polhorského richtára a spoluzakladateľa kúpeľov – Jána Pienčaka.
V Rovniach nás privítala lektorka Expozície Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy a Mila Urbana (Oravské múzeum) – Margita Goľáková, ktorá nám povedala niekoľko slov o hájnikovi Lachovi – Hájnikovej žene – i spisovateľovi Milovi Urbanovi.
Výstup pokračoval však ďalej. Turisti v ďalekom 1876 roku natrafili v ihličnatých lesoch na kapelu domácich, azda polhorských, muzikantov, teda klasickú dvojičku – jeden huslista s jedným gajdošom. A pri výstupe ich prekvapila ešte jedna takáto kapela. Aj nás prekvapilo, no počasie. Turistickou trasou k vrcholu Babej hory nás sprevádzalo zamračené, sychravé, veterné jesenné počasie.
Keď v roku 1876 okolo 9 hodiny dorazili na vrchol Babej hory, tak sa okolo 200 turistov, tvoriacich sprievod, kochalo prekrásnym výhľadom. Po príchode mal podžupan Zmeškal slávnostný príhovor, znovu zaduneli delá, začala hrať hudba. My sme stretli tiež niekoľko turistov, zoznámili sme ich s udalosťami roku 1876 i osobitosťami obelisku, pri ktorom sme si aj urobili fotografiu na pamiatku. K príjemnej atmosfére, hoc za nevľúdneho počasia, prispeli aj tóny v podaní gajdoša Juraja Dufeka, ktorý interpretoval pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi (text Viliam Ján Gruska, hudba zo zbierok kolied Gašpara Drozda v pôvodnej verzii Hore vstavajte valasi a posluchajte). [reportáž RTVS ]
Gajdovačka 2021, vrchol Babej hory
Na obed, toho septembrového dňa roku 1876, sa pohol sprievod naspäť dolu, v jeho čele stál gajdoš. Takýto „vláčik“ bez jedinej stopy únavy dorazil po zhruba hodine a pol do Rovní, kde bol vítaný polhorskou hudobnou kapelou, ktorej muzikanti sa už skôr nenápadne odčlenili od sprievodu, aby mohli pripraviť toto hudobné prekvapenie. Pri pomyselnom triumfálnom oblúku sa zhostil slova notár Augustin Divéky i podžupan Zmeškal. V takomto sprievode troch kapiel sa turisti vracali do kúpeľov, niektorí obyvatelia okolitých obcí zamierili rovno domov. Tí, čo ostali v kúpeľoch, sa posilnili výdatným obedom i bez vína.
My sme zamierili do Penziónu Hrubjak, kde plynule pokračovala Gajdovačka. Tiež sme sa posilnili, no večerou. A napokon sme si slávnostne pripili vínom, ktoré v roku 1876 chýbalo.
Autor článku z 1876 vyzýva predstaviteľov Oravskej župy, aby sa viac starali o chodníky, o údržbu a vyznačenie najľahšie dostupných chodníkov a ciest v lesoch Babej hory. A to sa aj udialo, značením turistických chodníkov sa zaoberali najmä poštár Ľudovít Anton Klein a William Schlesinger zo spolku Beskidenverein.
Tento článok by sme chceli venovať spomienke na donedávna najstaršieho aktívneho gajdoša Slovenska, pána Jozefa Luscoňa, ktorý nás na konci minulého roka náhle opustil. Počas galaprogramu Gajdovačka 2021 si osobne prevzal z rúk starostu obce Michala Strnála vyznamenanie, ktorým obec ocenila jeho celoživotný prínos pre rozvoj kultúry v našej obci.
Záverom už len …. vidíme sa na Gajdovačke 2022!
26.4.2024 17:04
Aktuálna teplota:
11.6 °C
Vlhkosť:
50.1 %
Rosný bod:
1.6 °C
