Navigácia

Výber jazyka

Obsah

História obce

Popri prastarej obchodnej ceste z Uhorska cez Oravu do Poľska, vznikla obec Polhora. Kedy presne sa tak stalo, s určitosťou nevieme. Kým sa nenašla mapka z prieskumu soľných prameňov pod Babou horou z roku 1550 predpokladalo sa, že najstarším písomným prameňom o obci je daňový súpis Oravského panstva z roku 1588. Polhora sa tu uvádza medzi dedinami, ktoré ešte neplatia dane. V ostatných rokoch si začali budovať obydlia v hustých lesoch, preto boli oslobodené od všetkých daní a prác pre zámok.

Objavili sa však novšie údaje. Okrem mapky z roku 1550 i daňový súpis, v ktorom bol k roku 1567 dolepený list, na ktorom sa okrem iných obcí uvádza i Klin, Zubrowa Hlawa a Polhora. Všetky patrili k panstvu Juraja Turzu, ešte neplatili dane. Boli ešte malé, založené v hustých lesoch. V predchádzajúcich súpisoch o nich nebola zmienka, „pretože na tomto mieste surovom a hornatom s ťažkosťami aspoň odnedávna obnovujú stavby“. Pri zakladaní obcí udeľovali Turzovci takzvanú lehotu, počas ktorej boli nové obce oslobodené od platenia daní a od prác pre panstvo. Táto lehota slúžila na to, aby prví osadníci vyklčovali v hustých lesoch poľany, dostatok poľa na obživu, postavili si obydlia. Lehota bola 12, 16 i viac rokov, v prípade potreby ju na žiadosť prvých šoltýsov Oravské panstvo v odôvodnených prípadoch predlžovalo, alebo udeľovalo nanovo. Tak bolo i v prípade Polhory. Zdá sa, že do ďalšieho rozvoja obce zasiahla drsná príroda. V Źivci sa uvádza, že strašná povodeň z veľkých a ničivých dažďov v roku 1593 pobrala domy, stodoly a spôsobila nesmierne škody nielen v okolí Žiwca, ale aj na Morave a v Uhorsku.

Ako slobodná, ešte nezdanená, sa obec uvádzala i v daňových súpisoch z roku 1593. Daňovú slobodu obec dobre využila. V daňovom súpise z roku 1598 tu už bolo 9 sedliackych domov, ale ešte stále nebola dobudovaná a preto ešte nebola zdanená.   V čase žatvy postihli v tom roku Beskydy dlhotrvajúce dažde, obilie v snopoch hnilo, alebo vzrástlo. Pre neustále dažde nebolo možné zasiať oziminy, základ úrody na nasledujúci rok. Okrem počasia, ktoré strpčovalo život prvým obyvateľom obce, boli to aj zbojníci, ktorí zbíjali najmä na pohraničí a ukrývali sa v hustých horách Babej hory a Pilska. Známu zbojnícku skupinu tej doby viedol Adam Oravčík z Kňažej, ktorý mal šiestich spoločníkov. Skupina bola ozbrojená ručnicami, šabľami, polhákmi. V lete zbíjali, na zimu sa uchyľovali k príbuzným, alebo sa živili ako furmani.

Obec Polhora sa v daňových súpisoch na   prelome 16. a 17. storočia   uvádza medzi valaskými dedinami. Na Orave sa v tej dobe nachádzali obce sedliacke, obce valaské, mestečká a v blízkosti Oravského hradu panské majere- Oravský Podzámok, obe Lehoty, panský majer bol i v Krivej. Prvá písomná zmienka o valaskej obci je teda z roku 1588. V roku 1604 spustošená P. Komorovským a v roku 1683 Litovcami. V zamrznutých rokoch 1715 - 1716 odišlo 58 rodín. V roku 1860 otvorili poštový úrad, v roku 1875 postavili parnú pílu, urbár založili v roku 1873. Chotárom často prechádzali zbojníci. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, ovčiarstvom, dobytkárstvom, obchodom. V rokoch 1869 - 1918 boli na Slanej vode kúpele.

Oravská Polhora je obklopená pohorím Oravské Beskydy s tretím najvyšším vrchom Beskýd na Slovensku - Babia hora (1725 m n. m). Prírodným dedičstvom je komplex pralesov, ako aj jodo-brómové pramene známe ako kúpele Slaná Voda. Boli známe v širokom okolí a ich chýr sa doniesol aj do Viedne. Prameň v lokalite Oravská Polhora - Slaná Voda sa spomína už v roku 1550 v rukopisnej mape hornej Oravy. Uhorská komora, domnievajúc sa, že sa narúša právo kráľovského soľného monopolu, vyslala dvoch kráľovských komisárov Andreasa Kraisera a Josepha Milavera, pochádzajúcich z Hallstadtu. Boli to odborníci na ťažbu soli. Na Slanú Vodu ich sprevádzal správca tridsiatkovej colnej stanice z Tvrdošína. Komisári napísali o návšteve prameňov obšírnu správu a priložili k nej aj rukopisnú mapu širšieho okolia. Na mape, ktorá je najstaršie mapové zobrazenie hornej Oravy, je zakreslená Oravská Polhora (Pagus Polgora) a ďalšie obce. K písomnej správe sa na mape viaže v prvom rade prameň slanej vody, ktorý je na mape zakreslený južne od Babej hory (mons Baba) ako murovaná studňa území chotára obce Rabča. (Pagus Rapcia). Pri nej je nápis Puteus salsus intra fines possessionis Rapciae. Z hospodárskych údajov je na mape poznámka, podľa ktorej sú v Beskydách aj náleziská zlata, striebra, olova a iných kovov. (In istis montibus aurum, argentum, plumbum et aes alique metalla reperire est).