Prvá svetová vojna trvala už niekoľko mesiacov, keď Taliansko opustilo neutralitu a v máji 1915 vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku (tzn. aj dnešnému Slovensku) a ostatným štátom Ústredných mocností. K najzásadnejším požiadavkám Talianska pri rokovaniach s Dohodou patril strategicky významný prístav Terst, ktorý bol integrálnou súčasťou habsburskej monarchie v predvojnovej dobe.
Od mája 1915 do októbra 1917 prebiehali intenzívne, pomerne statické no zato krvavé, boje medzi rakúsko-uhorskými a talianskymi vojskami. Frontové línie sa hýbali údolím rieky Soča (Isonzo), keďže priľahlý región tvorili ťažko zdolateľné pohoria. Až následne sa ťažisko vojnových operácií presunulo do talianskeho vnútrozemia k rieke Piava. V priebehu zákopových bojov padlo do zajatia množstvo vojakov na oboch stranách, čiže aj tých talianskych.
Ako vojnoví zajatci boli títo muži využívaní vojenskou správou k rôznym prácam v krajine svojho nepriateľa. Talianski zajatci prispeli výraznou mierou k výstavbe Oravy. V našom kraji budovali významný úsek lesnej železnice od Lokce do Oravskej Lesnej s odbočkou na Mútne. Dielom ich rúk boli mnohé cestné komunikácie a mosty, vrátane tzv. talianskeho mostíka v Oravskej Polhore (smer štátna hranica). Taktiež sa podieľali na budovaní tehelne v Istebnom. Vlastníkom budovaných objektov bol Oravský komposesorát.
Takýto v hrubých obrysoch načrtnutý údel okúsil Carlo Guatta di Riccardo, rodák z Milána. Slúžil ako kaprál (desiatnik) pri 206. pešom pluku (Reggimento fanteria “Lambro”) talianskej armády. Bojoval na sočskom fronte, padol do zajatia. Súčasťou talianskeho vojska bol aj jeho starší brat Giuseppe Guatta, ktorý zahynul v boji počas augusta 1917 pri vrchole Monte San Michele – neďaleko rieky Isonzo a mesta Gorica.
Carlo Guatta patril k zajatcom z talianskej armády, ktorí budovali oravskú lesnú železnicu. Jeho odkaz je prítomný v našom kraji dodnes, keďže Guattove telesné pozostatky spočívajú na starom morovom cintoríne v obci Breza. Práve v tejto oravskej obci zomrel dňa 30. augusta 1918 vo veku 24 rokov. Príčinou úmrtia bol zápal pľúc. Pomník Carla Guattu sa zachoval ako jediný vojnový hrob príslušníka cudzej armády na území námestovského okresu vo svojej pôvodnej podobe. Okrem neho boli pochovaní na cintoríne v Zákamennom rumunskí vojaci z obdobia Prvej svetovej vojny.
Výsledkom rozsiahleho výskumu oravských chlapov, ktorí narukovali do Prvej svetovej vojny, bola informácia o zahraničných vojakoch – zajatcoch. Tí mali umrieť na oravskej zemi. Patril k nim aj Carlo Guatta a pri jeho mene informácia o pochovaní v obci Breza. Otázka stála, kde presne je pochovaný? A zachoval sa vôbec jeho hrob? V tejto veci bol nápomocný Antonovi Kutliakovi (Polhora v toku dejín) starosta Brezy Ladislav Matejčík s jeho zástupcom Antonom Kolenom.
Po účinkovaní na sobotňajšom galaprograme Gajdovačky obohatili naši talianskí hostia svoj nedeľný festivalový program o návštevu sv. omše v Breze a pietny akt pri hrobe Carla Guattu. Úvodom sv. omše privítal miestny farár vdp. Dominik Holubčík hostí v ich rodnej rečí – taliančine. Vážnosť pietnemu aktu dodala čestná jednotka miestnych dobrovoľných hasičov pod vedením veliteľa Jaroslava Volčeka.
Pri symbolickom akte úcty k životu tohto talianskeho vojaka boli nezastupiteľní jeho krajania z Colliana, mesta z opačnej časti Apeninského polostrova.
V priebehu pietneho aktu zaznela štátna hymna Talianskej republiky v podaní Carmine Cestara z Colliana, čerstvého víťaza medzinárodnej súťaže mladých gajdošov O Zboroňovu nôtu. Sprevádzal ho jeho kolega Mario Cavallo.
Okrem miestnych obyvateľov zavítali do Brezy odborníci zaoberajúci sa vojenskými dejinami, vojenský historik Roman Zajaczkowski a Jozef Krupa z Klubu vojenskej histórie Beskydy. Posledný menovaný poukázal vo svojom príhovore na dôležitosť zachovania spomienky na padlých vojakov, nech už pochádzali odkiaľkoľvek. Unikátnou formou pripomenutia vojnových osudov našich predkov predstavuje projekt výstavby zvoníc na frontoch Veľkej vojny. Na miestach, kde bojovali a umierali mládenci i dospelí chlapi z Oravy. Do budúcna sa ponúka možnosť postavenia zmienenej zvonice v regióne rieky Piava pre oravských vojakov s tým, že úmornú prácu talianskych vojenských zajatcov na Orave by pripomínala zvonica na trase Oravskej lesnej železnice, ktorú budovali svojimi vlastnými rukami.
Záverom naspäť k festivalu Gajdovačka. Oficiálny program ukončili naši talianskí hostia v Oravskej Polhore, kde sa zúčastnili spoločne s ostatnými gajdošmi a hudobníkmi slávnostnej sv. omše v miestom kostole. Celebroval ju nový kaplán vdp. Adam Rataj.
Aj takýto rozmer ponúka medzinárodný festival Gajdovačka. Spojenie tradičného folklóru s vojenskými dejínami, ktoré poznačili Polhoru, Oravu, Európu i svet.
Záverom by sme chceli poďakovať hosťom z Comune di Colliano za ich návštevu Oravskej Polhory, ale i Brezy. Tešíme sa nabudúce.
15.9.2026 08:10
Aktuálna teplota:
11.3 °C
Vlhkosť:
91.2 %
Rosný bod:
10.0 °C