Štátna Katolícka akcia, životný príbeh kaplána Františka Irhu

Kaplán František Irha (1920 – 1967) pochádzal z obce Veľká Lesná neďaleko mesta Spišská Stará Ves. Obec používala do roku 1948 historický názov Rychvald, dnes patrí do okresu Stará Ľubovňa. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 vyrastal František s rodičmi a súrodencami v rodinnom dome číslo 17. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Kežmarku a Levoči, kde bol členom Mariánskeho združenia. Katolícku teológiu navštevoval počas Druhej svetovej vojny v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Osobná skúsenosť s vojnovým obdobím ovplyvnila, rovnako ako u každej ľudskej bytosti tej doby, formovanie jeho postoja k fungovaniu spoločnosti a medziľudských vzťahov. Ordinovaný bol začiatkom júna 1946 v Spišskej Kapitule. Jeho prvé kňazské pôsobisko bolo vo farnosti Rabča, kde pôsobil ako kaplán do novembra 1949. V prvých povojnových rokoch mala farnosť Rabča dvoch kaplánov, okrem Irhu aj Andreja Doranského (1915 – 2000). Názory oboch mladých kaplánov boli v niektorých duchovno-spoločenských záležitostiach v opozícii voči farárovi kanonikovi Jánovi Kecerovi (1887 – 1951). 

Ján Kecera (stred), Rabča 1936

Obaja kapláni boli plní elánu, zanietení pre svoje poslanie. Kaplána Irhu si obľúbili farníci aj z toho dôvodu, že horlivo podporoval rozvoj futbalu medzi mládežou, taktiež inicioval založenie včelárskeho spolku, Spolku slovenských žien v Polhore i Spolku Sokol v Rabči. Podpora týchto spoločenských noviniek nenachádzala vždy pochopenie u starších duchovných. Mohlo to byť spôsobené aj faktorom odlišných generácií, kým starší zažili ešte dobu monarchie, mladší vyrastali už v republikovej ČSR.

Andrej Doranský pochádzal z Trstenej, kňazskú vysviacku prijal v roku 1940. Počas Druhej svetovej vojny pôsobil ako kaplán v Dolnej Lipnici (Chyžnom), ktorá bola v tom čase spoločne s ostatnými oravskými i spišskými obcami pripojená k Slovensku, historickej vlasti, a tým aj k Spišskej diecéze. Cez vojnu sa podieľal na pomoci ľuďom, ktorí utiekli z koncentračných táborov, taktiež bol nápomocný aj partizánom. Po prevalení týchto aktivít bol mučený nemeckou okupačnou správou, väznený, hrozila mu poprava. Tieto prežité útrapy v ňom vyvolali inklináciu k myšlienkam sociálne orientovaného štátneho zriadenia. „Kňaz zo severnej Oravy, ktorý po nemeckých áreštoch ešte užšie nadviazal spoluprácu so všetkými, ktorí sú nositeľmi sociálneho dobra pre celok,“ píše o sebe v jednom liste. [1] Možno aj z týchto pohnútok mal v úmysle kandidovať na jednotnej kandidátke Národného frontu Čechov a Slovákov v parlamentných voľbách v roku 1948. Po dôraznom dohovore od biskupa Jána Vojtaššáka musel túto myšlienku zavrhnúť, následne bol biskupom preložený z Rabče na farnosť v Žakovciach pri Kežmarku.

Pri formovaní hnutia štátnej Katolíckej akcie bol organizátormi považovaný za tzv. pokrokového kňaza, ktorý by mohol spolupracovať so štátnymi orgánmi. Bol navrhovaný aj do krajského Akčného výboru Katolíckej akcie (AV KA). V dôsledku trojročného pôsobenia na rabčianskej fare mal Doranský značný vplyv na formovanie postojov kaplána Irhu. Pozýval ho aj na Zjazd katolíckych duchovných a pokrokových laikov do Prahy, kde bol dňa 10. júna 1949 prijatý tzv. Ohlas. Jeho signatári de facto podporili myšlienku štátnej Katolíckej akcie. Doranský sa tohto zjazdu zúčastnil osobne. Irha nepodpísal Ohlas, no v tlači figuroval medzi signatármi. Ako je to možné? Nemožno vylúčiť, že mená signatárov boli doplňované podľa vopred pripravených mechanizmov. V našom prípade vyvíjal aktivity v tomto smere tajomník okresného AV KA Majtán. Ten v sobotu 18. júna 1949 chcel navštíviť kaplána Irhu na fare v Rabči vo veci štátnej Katolíckej akcie, no napokon z neznámych príčin na stretnutie neprišiel.  

gajdoš Jozef Zboroň (stred), Andrej Doranský (vpravo), Lendak 1970

Irha a jeho posledné leto na slobode

V čase nedeľných udalosti z 26. júna 1949 už  Andrej Doranský nepôsobil v Rabči. Napriek tomu prišiel začiatkom júla 1949 na faru do Rabče, kde sa stretol s Františekom Irhom. Ten sa v týchto dňoch vrátil zo Spiša od svojich rodičov. Spoločne s Doranským sa vybral do Žiliny, kde dňa 6. júla 1949 vypovedal na Krajskom veliteľstve Štátnej bezpečnosti. Po dohode krajskej organizácie KSS a krajského AV KA bol po výsluchu prepustený, nedošlo k jeho uväzneniu. Štátne orgány predpokladali, že Irha upokojí situáciu vo svojej farnosti. Domnievali sa, že sa prikloní k myšlienkovému prúdu štátnej Katolíckej akcie tzn. spolupráci so štátnou mocou. Po určitej dobe samotné štátne orgány vyhodnotili jeho činnosť tak, že tieto ich predstavy nenaplnil. Po návrate do Rabče bol sledovaný stanicou ZNB v Rabčiciach i vedením MO KSS v Rabči. Po vydaní zatykaču na jeho osobu (a Jozefa Plevjaka) zo dňa 18. júla musel meniť svoje bydlisko, prichýlili ho u seba aj veriaci z Polhory. To sťažovalo úlohu príslušníkom ZNB i Štb, ktorí hľadali Irhu prakticky denne.

Zlomovým okamihom leta bola odpustová slávnosť, konaná dňa 15. augusta v Bobrove. František Irha a zubrohlavský farár Jozef Likavčan patrili k skupine kňazov, ktorí vykonávali sviatosť zmierenia počas odpustu. Obaja boli neskôr obžalovaní z toho, že neudelili rozhrešenie Jánovi Poláčekovi z Krpelian (Irha) resp. Bohušovi Kubicovi (Likavčan) z Oravskej Jasenice, ktorí mali sympatizovať s komunistickým režimom. Kňazi tým mali vykonávať dekrét Vatikánu o exkomunikácii komunistov, čím mali naplniť skutkovú podstatu zločinu velezrady.

Zakrátko po vynesení rozsudku s veriacimi farnosti Rabča začali procesné úkony smerujúce k návrhu umiestnenia Františka Irhu do tábora nútených prác. V tejto súvislosti, v spojení s vydaným zatykačom, došlo dňa 21. novembra 1949 k pokusu o jeho zaistenie. K tomuto úkonu došlo poobede, keď sa kapláni Irha a Slávik vracali zo Sihelného na faru do Rabče. Na ceste ich zastavili príslušníci ZNB. Došlo k ostrejšiemu incidentu medzi Irhom a členmi hliadky ZNB, ktorého svedkami boli obyvatelia idúci po ceste z Rabče do Sihelného. Irha súhlasil, že pôjde vypovedať, no najskôr sa musí zastaviť na fare. Chvíľu riešili, či nastúpi do žandárskeho auta. Nechtiac vzbudiť ešte väčšiu pozornosť sa obe strany dohodli, že žandári odídu a počkajú Irhu pred farou. Čo však neučinili a plynule odišli smerom na Námestovo. Irha ostal na slobode. Majúc vedomosť, že je predvolaný do Ružomberku, napísal dňa 22. novembra v Rabči žiadosť o amnestiu, ktorú adresoval Zboru povereníkov v Bratislave. V zmysle platnej právnej úpravy mohol neodsúdený kňaz požiadať o amnestiu. Irha bol v tento okamih len vyšetrovaný. Hneď nasledujúci deň (23. novembra) odišiel do Ružomberku, kde ho zadržali, následne premiestnili do väzby v Bratislave. V nej pobudol až do hlavného pojednávania, ktoré bolo vytýčené na 3. októbra 1950.

kaplán František Irha

Súdne pojednávanie v Bratislave

František Irha a Jozef Likavčan boli súdení v spoločnom procese pred Štátnym súdom v Bratislave, pretože Štátna prokuratúra kvalifikovala ich skutky podľa zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Irha bol obžalovaný z účasti na vzbure v Rabči.  Svojou kázňou mal naviesť ľudí k vzbure a zároveň ho obžalovala prokuratúra z prečinu poburovania proti republike. Vo veci bobrovského odpustu bol obžalovaný zo zločinu velezrady za neudelenie rozhrešenia. Likavčan bol obžalovaný z totožného skutku neudelenia rozhrešenia. Okrem toho mu kládli za vinu spáchanie prečinu poburovania za skutok súvisiaci s tým, že raz poslal za dreve žiačku zubrohlavskej školy pre jej sústavné meškanie na prvú rannú hodinu náboženstva. Napokon bol oslobodený z oboch skutkov.

Irha si vyžiadal na hlavné pojednávanie svedkov zo svojej farnosti. Súd umožnil výpoveď len Jánovi Kutliakovi, Jánovi Pienčakovi (odlišný od obvinenej osoby s rovnakým menom) a Štefanovi Kekeliakovi. Všetci boli z Polhory. Naopak odmietol vypočutie farskej gazdinej Johanny Mularčíkovej, Antona Hrubjaka, Pavla Poláčka a Masničakovej z Rabče. 

Výrok súdu pozmenil kvalifikáciu skutku, keď uznal Irhu za vinného zo zločinu združovania proti štátu a návodu k násiliu na verejnom činiteľovi tzn. Rímskom. Vymeral mu trest deväť rokov a desať mesiacov väzenia, peňažný trest 20 tisíc korún, prepadnutie celého majetku a stratu čestných občianskych práv na päť rokov. Tento trest mu bol udelený za vzburu v Rabči. Vo veci neudelenia rozhrešenia (tzn. velezrada) bol oslobodený.

Počas výkonu trestu vystupoval František Irha ako svedok v procese s troma slovenskými biskupmi, medzi nimi aj spišským biskupom Jánom Vojtaššákom. K vyneseniu rozsudku došlo v polovici januára 1951 v Bratislave. Biskup Vojtaššák bol odsúdený na 24 rokov väzenia a peňažné tresty. Po úmrtí prezidenta Klementa Gottwalda v roku 1953 bol zvolený za nového prezidenta Antonín Zápotocký. Pri tejto príležitosti vydal generálnu amnestiu, ktorá sa vzťahovala aj na prípad Irhu. Vykonávajúc túto amnestiu rozhodol dňa 21. júla 1954 Krajský súd v Hradci Králové o podmienečnom prepustení Irhu na slobodu. Tento súd bol príslušný z toho dôvodu, že Irha bol umiestnený do väznice vo Valdiciach. Súdom určenou podmienkou bol zákaz pobytu Františka Irhu v okrese Námestovo nasledujúce tri roky.  Nemohol sa vrátiť do Rabče, nemal tzv. štátny súhlas k výkonu pastorácie. Po určitú dobu sa živil ako pracovník v sklade v Tvrdošíne. Na prelome rokov 1956 až 1957 posudzovali štátne orgány možnosť prinavrátenia Irhovi tzv. štátneho súhlasu. Napokon mu toto štátne oprávnenie vykonávať kňazskú službu bolo udelené, rok strávil ako kaplán v Trstenej, aby sa v roku 1958 vrátil v pozícii farára do Rabče. Pobudol tu necelé desaťročie, až do roku 1967. V jeho priebehu bol preložený na faru do Vydrníku pri Poprade. V tom čase už mal vážne zdravotné problémy, ktorým podľahol koncom decembra 1967. Pochovaný v rodnej obci.

Úmrtím kňaza, na ktorého spomínajú dodnes starší obyvatelia Oravskej Polhory (najmä tí, ktorým vysluhoval sviatosť krstu či manželstva), ukončíme naše mapovanie priebehu štátnej Katolíckej akcie v našej obci.

Záverom Vás srdečne pozývame na nedeľnú sv. omšu, ktorá bude venovaná spomienke na našich predkov, ktorí boli prenasledovaní pre vieru. Jej hlavným celebrantom bude Mgr. Peter Bolibruch, farár v Rabči. Poobede o 14:00 hod. zaznejú vo farskom kostole prednášky mapujúce priebeh štátnej Katolíckej akcie 1949 v republike, Orave i našej farnosti.

Poznámka:
[1] ŠAŽ DK, f. ONV NO 1945-1959/60 vnútro, škat. č. 168, spis. zn. 205/1949 Doranský – farár – odpisy, List prezidentovi republiky z 11.8.1949.