Gregor VII. (25. máj)

Narodil sa okolo roku 1020-1025 v meste Sovana v talianskom Toskánsku. Pri krste dostal meno Hildebrand. Bol v službe pápeža Gregora VI. Rok po jeho smrti vstúpil do Kláštora Cluny. Bol v službe ďalších pápežov, Leva IX., Mikuláša II., Alexandra II., pôsobil v Ríme a diplomatických službách Sv. stolice.

Za pápeža bol zvolený 22. 4. 1073. Prijal meno po Gregorovi I. Z úcty ku sv. Petrovi a Pavlovi, svoju intronizáciu (slávnostné uvedenie do úradu) odložil po ich sviatku 29. VI.

Bol pápežom reforiem. Program reforiem najplnšie vyjadril na synodách, známe ako pôstne synody (1057 a 1075), kde znovu odsúdil svetskú investitúru – zlozvyk, ktorý umožňoval kráľom a kniežatám obsadzovať cirkevné úrady svojimi kandidátmi. Odpoveďou zo strany cisára bolo zosadenie pápeža na synode v r. 1076. Pápež v reakcii exkomunikoval cisára, na základe čoho ríšske kniežatá vypovedali cisárovi Henrichovi poslušnosť. Henrich požiadal ako kajúcnik o sňatie exkomunikácie. Potom však pokračoval v starom štýle života, pápež preto znovu naň uvalil exkomunikáciu. Henrich vtrhol do Itálie a za protipápeža dal zvoliť arcibiskupa z Raveny Wiberta, ten prijal meno Klement III.(1084-1100). Vojsko poskytujúce pomoc Gregorovi zničilo Rím, takže pápež ho musel opustiť. Zomrel v Salerne 25. mája 1085 s povestnými slovami: „ Miloval som spravodlivosť, nenávidel neprávosť, preto zomieram vo vyhnanstve.“ Za svätého bol vyhlásený r. 1606.

Výsledkom snaženia Gregora VII. bola pápežská bulla Dictatus papae, v ktorej vyjadril svoj vzťah k svetskej moci: „Iba pápež môže zosadzovať biskupov, preložiť ich, predsedať synodám v zastúpení svojho legáta, vyhradiť všetky dôležité záležitosti svätej stolici.“