Nástupca Gregora XVI. na Petrovom stolci , pápež Pius IX. , sa narodil 13. mája 1792 v Senigalii v Taliansku. Za pápeža bol zvolený 16. júna 1846. V roku 1878 pápež musel utiecť z Ríma, pretože odmietol viesť vojnu proti Rakúsku. Po zásahu európskych mocností sa v roku 1850 vrátil. Francúzske vojská zostali v Ríme do roku 1870. Týmto spôsobom udržiavali politickú moc pápeža. Po ich odchode zaniká „pápežský štát“ a pápež sa vyhlásil za „vatikánskeho väzňa“ (táto situácia trvala do roku 1929).
Pápež Pius IX. 8. decembra 1854 vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Svoju nedôveru k novodobému systému slobody vyjadril v encyklike Quanta Cura v roku 1864, ku ktorej pripojil Syllabus, čiže zoznam novodobých bludov. V encyklike hovoril o rôznych formách boja s Cirkvou, o krokoch podniknutých proti kláštorom, o postihoch kňazov verných Apoštolskej stolici a potvrdil, že rímsky biskup sa nemôže spojiť s podobnou civilizáciou.
Na prvom vatikánskom koncile (1869-1870), ktorý zvolal, hoci sa to pôvodne neplánovalo, sa rokovalo aj o neomylnosti pápeža. Výpovede pápeža boli včlenené do konštitúcie De ecelsia christi a do dogmatickej konštitúcie Pastor deternus. Vzťahujú sa nielen na neomylnosť pápeža vo veci viery a mravov, ktoré učí pre celú Cirkev- ex catedra (ako neomylné), ale aj na rozsah pápežských právomocí.
Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi. Šíril úctu k Božskému Srdcu a povzbudzoval k úcte k Eucharistii a častému sv. prijímaniu. Jeho pontifikát sa najmä v misijnej oblasti môže považovať za prelomový. Počet katolíkov sa v misijných krajinách strojnásobil z 5 na 15 miliónov. Zomrel 7. februára 1878 ako 86 ročný. Jeho pontifikát je doteraz najdlhší v Cirkvi- 32 rokov a 7 mesiacov. Pápež Pius IX. bol v roku 2000 vyhlásený za blahoslaveného.
Milan Štraus
