Horský masív Babej hory už svojou geografickou polohou a reliéfom dáva podmienky zvláštnej klíme. Územie Oravskej Polhory leží v chladnej oblasti. Najchladnejším mesiacom je január s priemernými teplotami vzduchu -6 až -7 stupňov celsia, pričom ortuť teplomera mnohokrát klesne aj na -25 až -28 stupňov. Najteplejšie obdobie júl-august má priemerné teploty 14 stupňov celsia.

Oblasť Oravskej Polhory je veľmi bohatá na zrážky. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje na Vrchole Babej hory okolo 1400 mm a ani v obci neklesá pod 1000 mm. V ročnom rozdelení najviac zrážok spadne v letných mesiacoch jún-august, a to hlavne vďaka výdatným búrkam. Najmenej zrážok spadne v mesiacoch december-apríl, a to zväčša vo forme snehu. Hoci snehová pokrývka v zime býva často prerušoavaná vpádmi teplejšieho vzduchu a odmäkom, predsa trvá priemerne päť mesiacov. Priemer maximálnej snehovej pokrývky sa v závislosti od nadmorskej výšky pohybuje od 80-180 cm.

Veterný režim územia je tiež pomerne zložitý. Hrebeň masívu Babej hory zachytáva najmä severné a severozápadné vetry od mora, ktoré spôsobujú drsnosť zimy a ochladzujú leto. Na bezvetrie pripadá v letných mesiacoch 37 dni, v zime len 25 dní.

Jedným zo znakov podnebia Oravskej Polhory je jeho vnútrozemský charakter, pre ktorý sú typické veľké rozdiely teploty v januári a v júli. Veľká členitosť reliéfu na území obce spôsobuje v zimných mesiacoch vznik teplotných zvratov - inverzií.

Začlenenie do klimatickej oblasti

Podľa Lapina (In: Atlas krajiny SR, 2002), začleňujeme oblasť Oravských Beskýd a Podbeskydskej brázdy do chladnej klimatickej oblasti – C. Údolná, osídlená časť Podbeskydskej brázdy patrí do okrsku C₁ - mierne chladný okrsok s priemernou júlovou teplotou v rozpätí 12^o – 14 °C. Vyššie položené časti a oblasti horských lesov patria do okrsku C₂ - chladný horský okrsok s priemernou júlovou teplotou 10^o - 12 °C. Najvyššie položené územia nad 1400 m patria do okrsku C₃ - studený horský okrsok s júlovou teplotou pod 10 °C.

Základná charakteristika vybraných meteorologických prvkov

V obci Oravská Polhora sa nenachádza meteorologická stanica. Merania sa uskutočňujú v susednej obci Rabča – 645 m n. m.

Priemerné ročné teploty dosahujú vo vrcholových polohách územia v nadmorských výškach 1450 - 1725 m n. m. 2 °C (Merganič a i., 2003) a 6,6 °C v nižších polohách. Najchladnejším mesiacom v roku je január s priemernými teplotami vzduchu za roky 2004 až 2010 -3,9 °C, pričom v roku 2006 bola nameraná najnižšia teplota v tomto mesiaci -10 °C a v roku 2007 najvyššia teplota a to 1,7 °C. Medzi najvyššie a najnižšie položenými miestami územia sa prejavujú v teplote malé rozdiely. Je tomu tak preto, že v zime tu dochádza k takzvanej inverzii teploty (Merganič a i., 2003). Najteplejšie obdobie je v mesiaci júl, kedy priemerné teploty vo vrcholových polohách dosahujú hodnotu 10 °C (Merganič a i., 2003), v nižších polohách 17,2 °C.

Teplota vzduchu sa za jednotlivé obdobia rokov postupne zvyšuje. Od roku 1901 až po rok 2007 sa teplota vzduchu na území obce Oravská Polhora zvýšila o 3,2 °C.

Oblasť Oravskej Polhory je bohatá na zrážky. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje na vrchole Babej hory okolo 1 400 mm (Merganič a i., 2003) a ani v obci Oravská Polhora neklesá hlboko pod 1 000 mm (najnižšia hodnota 758 mm v roku 2006). V ročnom rozdelení najviac zrážok spadne v letných mesiacoch jún - august, a to hlavne vďaka výdatným búrkovým lejakom. Najmenej zrážok spadne v mesiacoch december - apríl, a to zväčša vo forme snehu. Výnimkou je mesiac január v roku 2007 kedy padlo 173, 6 mm zrážok. V rokoch 2009 až 2010 dochádza k zvyšovaniu množstva zrážok, keď suma zrážok bola v roku 2009 – 1071,9 mm a v roku 2010 – 1550,9.

Prvé sneženie sa začína priemerne v polovici októbra, posledné začiatkom mája. Snehová pokrývka trvá v priemere 5 mesiacov. Priemer maximálnej snehovej pokrývky sa v závislosti od nadmorskej výšky pohybuje od 80 - 160 cm (Merganič a i., 2003).

Slnečný svit

Najnižšia hodnota slnečného svitu bola v roku 2009 (1459 hodín) a najvyššia v roku 2003 (2091,7 hodín). Hodnoty slnečného svitu majú stúpajúcu tendenciu z roku 2002 na rok 2003, v rokoch 2003 – 2004 bol zaevidovaný pokles slnečného svitu. Od roku 2003 – 2006 opäť nastal nárast priemerného ročného slnečného svitu a od roku 2007 až 2010 dochádza opätovne k zníženiu slnečného svitu.

Vietor

Veterný režim územia je takisto pomerne veľmi zložitý. Hrebeň masívu Babej hory zachytáva najmä severné a severozápadné vetry od mora, ktoré spôsobujú drsnosť zimy a ochladzujú leto. Na bezvetrie pripadá v letných mesiacoch 37 dní, v zime 25 dní (Merganič a i., 2003). Podružné maximum patrí SZ, S a JV prúdeniu vzduchu. Minimum pripadá na S a SV prúdenie vzduchu.