Najsevernejší bod Slovenska - Gajdošská strunga - vrch Modralovej

Okolie Babej hory od začiatku osídlenia slúžilo ako hole na pasenie dobytka, najmä valašských oviec, kôz a volov. Každá dedina pod Babou horou mala na poľanách v hustých lesoch svoje salaše. Pastierska tradícia je známa aj zvláštnym hudobným nástrojom - gajdami, ktoré si dokázali vyrobiť valasi pri pasení dobytka. Už v XV. stor. na gajdách vyhrávali pastieri, pri gajdách sa spievalo a tancovalo.

V roku 1806, pri výstupe uhorského palatína Jozefa Habsburga na Babiu horu, a v roku 1876 pri odhalení pamätníka na túto udalosť vyhrávali na Babej hore gajdoši. Gajdoši hrávajú pri každoročných výstupoch k pamätníku prvého slovanského pápeža, Jána Pavla II.

Fotografie centrálnych bodov TRASY1 a TRASY2